Postoj k Cirkvi

Postoj k Cirkvi

Božia služobnica vynikala veľkou poslušnosťou voči Cirkvi a verne zachovávala jej nariadenia. Jej úcta k Cirkvi sa prejavovala úctou k jej viditeľnému vodcovi; veľa sa modlila za vtedajšieho pápeža Pia IX. a obetovala zaňho svoje utrpenia. Mala v úcte biskupov a v osobnom živote i pri riadení kongregácie sa osobitne podriaďovala biskupovi Rässovi. Veľmi si vážila všetkých kňazov, lebo v nich videla samého Boha.
„Každému kňazovi by som ochotne padla k nohám, len aby ma požehnal.“ Predovšetkým však celý život prejavovala úctu a úplnú poslušnosť svojmu duchovnému vodcovi: farárovi Reichardovi, ktorý bol povolaný k založeniu Kongregácie dcér Božského Vykupiteľa. Svojim dcéram vštepovala poslušnosť voči služobníkom oltára. V Prvých pravidlách sa uvádza: „V každom prípade musia ostať podriadené farárovi, ktorého majú stále považovať za svojho zákonného duchovného nadriadeného, bez ohľadu na spôsob jeho konania.“

Pokračovať v čítaní

Odpor voči hriechu

Odpor voči hriechu

Božia služobnica matka Alfonza Mária nenávidela hriech a všetko, čo sa protivilo viere. Ako školáčka sa vyhýbala deťom, ktoré viedli škaredé reči. Kvôli tomu plakávala a mala odpor voči škole. Neskôr, keď raz pri večeri bola svedkom neslušného rozhovoru, radšej zostala hladná; zdvihla sa od stola a odišla do izby, kde sa modlila a plakala.
Vo svojich extázach videla všeobecné i konkrétne neresti aj s ich rozličnými príčinami. Ten pohľad bol pre ňu bolestný, ba až neznesiteľný.
Počas celej večere sa modlila a plakala vo svojej izbe, a keďže večera prebiehala vo vedľajšej miestnosti, pre istotu si zapchala uši, aby cez stenu nepočula, o čom sa rozprávajú. Bolo jej jasne ukázané, ako má odčiniť neresti.
„Pozri, dcéra moja,“ povedal jej Pán, „toto všetko musíš odčiniť ty.“ Vzdychla si a povedala: „Ach, aké ťažké bremeno! Nech sa stane tvoja vôľa!“
V týchto sladkých radostiach ju zarmucovalo už len pomyslenie na množstvo urážok, ktoré sú namierené proti Bohu. Niekedy cítila pochybnosti a znechutenie pri myšlienke, že aj ona je hriešnica, ktorá si nezaslúži Božiu milosť. Avšak na druhej strane, keď Božia služobnica pri svojich víziách pomáhala obráteniu hriešnikov, vtedy pociťovala veľkú radosť. Farár Reichard to dosvedčuje: „Videla mnoho obrátení medzi nepriateľmi katolicizmu i medzi schizmatikmi a neveriacimi, ktorým Boh prejavil svoje milosrdenstvo. V tomto pohľade na milosrdenstvo a Božiu moc znova čerpala veľkú útechu.“
Ako členke bratstva Božského Srdca Ježišovho jej záležalo na tom, aby odčiňovala hriechy druhých svojimi modlitbami a skutkami pokánia.

Pokračovať v čítaní

Obsah viery

Obsah viery: pravdy, ktorým verila Božia služobnica

Oddanosť Božej služobnice voči učeniu Katolíckej cirkvi bola vrúcna a neochvejná. Pochádzala z rodiny obklopenej protestantmi, ktorá musela bojovať o zachovanie svojej viery. Preto si uvedomovala, aké má šťastie, že je katolíčka.
„Keď ma počas mojej choroby (ako 17-ročnú) navštívili nejakí protestanti, bolo mi ich ľúto, že nežijú v pravde. Vtedy som ďakovala Pánovi za to, že som sa narodila katolíckym rodičom. Často som hovorievala: ‘Ach, aké mám len šťastie, že som dieťaťom pravej Cirkvi!’“

Pokračovať v čítaní

Vyjadrenie a prejavy čnosti viery

Vyjadrenie a prejavy čnosti viery
počas celého života Božej služobnice

Od najútlejšieho detstva sa u Božej služobnice prejavoval duch viery, ktorý možno v jej veku označiť za mimoriadny. Už ako štvorročná dychtivo počúvala rozprávanie o Bohu a využila každú príležitosť, aby si nechala vysvetliť náboženské pravdy. Keď mala šesť rokov, vo svojej autobiografii uvádza: „Mala som prenikavú túžbu poznávať Boha. Či som bola sama alebo medzi ľuďmi, neprestajne som sa zaoberala myšlienkou na Boha.“ Ako sedemročná: „Táto túžba bola taká silná, že mi pôsobila až duševné utrpenie.“

Keď mala desať rokov, stále dávala pozor, aby nezabudla nič z toho, čo počula na hodinách náboženstva. Čoraz viac sa tešila, že sa môže zúčastňovať na hodinách náboženstva. V deň svojho prvého svätého prijímania sa takto modlila: „Dobrý Ježišu, teraz som si obnovila krstné sľuby. Pomáhaj mi, aby som zachovávala a plnila všetko, čo nás učí náš duchovný pastier.“ Duch viery sa u nej prejavoval v každej situácii, po celý život. Mysľou bola zameraná na Boha; nezaujímalo ju nič iné, len Božie veci. Na všetko sa dívala z pohľadu Boha.

Pokračovať v čítaní