Postoj k Cirkvi

Postoj k Cirkvi

Božia služobnica vynikala veľkou poslušnosťou voči Cirkvi a verne zachovávala jej nariadenia. Jej úcta k Cirkvi sa prejavovala úctou k jej viditeľnému vodcovi; veľa sa modlila za vtedajšieho pápeža Pia IX. a obetovala zaňho svoje utrpenia. Mala v úcte biskupov a v osobnom živote i pri riadení kongregácie sa osobitne podriaďovala biskupovi Rässovi. Veľmi si vážila všetkých kňazov, lebo v nich videla samého Boha.

Pokračovať v čítaní

Odpor voči hriechu

Odpor voči hriechu

Božia služobnica matka Alfonza Mária nenávidela hriech a všetko, čo sa protivilo viere. Ako školáčka sa vyhýbala deťom, ktoré viedli škaredé reči. Kvôli tomu plakávala a mala odpor voči škole. Neskôr, keď raz pri večeri bola svedkom neslušného rozhovoru, radšej zostala hladná; zdvihla sa od stola a odišla do izby, kde sa modlila a plakala.
Vo svojich extázach videla všeobecné i konkrétne neresti aj s ich rozličnými príčinami. Ten pohľad bol pre ňu bolestný, ba až neznesiteľný.
Počas celej večere sa modlila a plakala vo svojej izbe, a keďže večera prebiehala vo vedľajšej miestnosti, pre istotu si zapchala uši, aby cez stenu nepočula, o čom sa rozprávajú. Bolo jej jasne ukázané, ako má odčiniť neresti.
„Pozri, dcéra moja,“ povedal jej Pán, „toto všetko musíš odčiniť ty.“ Vzdychla si a povedala: „Ach, aké ťažké bremeno! Nech sa stane tvoja vôľa!“

Pokračovať v čítaní

Obsah viery

Obsah viery: pravdy, ktorým verila Božia služobnica

Oddanosť Božej služobnice voči učeniu Katolíckej cirkvi bola vrúcna a neochvejná. Pochádzala z rodiny obklopenej protestantmi, ktorá musela bojovať o zachovanie svojej viery. Preto si uvedomovala, aké má šťastie, že je katolíčka.
„Keď ma počas mojej choroby (ako 17-ročnú) navštívili nejakí protestanti, bolo mi ich ľúto, že nežijú v pravde. Vtedy som ďakovala Pánovi za to, že som sa narodila katolíckym rodičom. Často som hovorievala: ‘Ach, aké mám len šťastie, že som dieťaťom pravej Cirkvi!’“

Pokračovať v čítaní

Vyjadrenie a prejavy čnosti viery

Vyjadrenie a prejavy čnosti viery
počas celého života Božej služobnice

Od najútlejšieho detstva sa u Božej služobnice prejavoval duch viery, ktorý možno v jej veku označiť za mimoriadny. Už ako štvorročná dychtivo počúvala rozprávanie o Bohu a využila každú príležitosť, aby si nechala vysvetliť náboženské pravdy. Keď mala šesť rokov, vo svojej autobiografii uvádza: „Mala som prenikavú túžbu poznávať Boha. Či som bola sama alebo medzi ľuďmi, neprestajne som sa zaoberala myšlienkou na Boha.“ Ako sedemročná: „Táto túžba bola taká silná, že mi pôsobila až duševné utrpenie.“

Pokračovať v čítaní