• Alžbeta Eppingerová už ako 3-ročná sa naučila modlitbu Zdravas’ Mária a opakovala ju ako refrén.

• Ako 4-ročná pociťovala radosť z modlitby.

• 5-ročná rada pomáhala, samostatne pracovala a modlila sa. A keď pri pohľade na kríž, zisťuje, že ukrižovanie Pána zavinili naše hriechy, rozhodne sa nikdy nezhrešiť – neuraziť Boha.

• Ako 6-ročná cítila, že musí zdolať každú prekážku na ceste k lepšiemu poznaniu Boha. Počúvajme ako to vysvetľuje: „Keď som nedosiahla to, čo som chcela, moju dušu naplnila silná tvrdohlavosť, ale len na chvíľu. Ihneď som vstúpila do seba a pomyslela som si, že to nie je správne, plakala som nad svojimi chybami a vravela som si: ‘Kam by som prišla, keby som sa takto správala? Nesmiem byť neposlušná voči rodičom.’“ Odvtedy vždy zvíťazila poslušnosťou; napodobňovala „poslušnosť malého Ježiša“.

• Ako 7-ročná cítila ako v nej narastá túžba ešte lepšie poznávať Boha a dlho sa modlievala s vystretými rukami; bez toho, aby zanedbávala prácu. Vyhľadávala každú príležitosť, aby sa mohla utiahnuť do samoty a modliť sa. Často ju ovládla túžba stať sa raz svätou.

• Ako 8-ročná si uvedomila, že jej najväčším nedostatkom je tvrdohlavosť. Vedome sa začala zriekať vlastnej vôle. Ako? Počúvajme ju: „Aby som napredovala v umŕtvovaní a zmiernila svoju tvrdohlavosť, snažila som sa konať opak svojej vôle.“ Ľahké to nebolo, preto útechu hľadala v modlitbe a týmito slovami sa obracala k Bohu: „Obetujem ti všetky svoje terajšie utrpenia, len mi pomôž dosiahnuť milosť zvíťaziť sama nad sebou.“ Pritom si kládla otázku: „Môj Bože dokážem ťa milovať celý svoj život a robiť to, čo sa ti páči?“

• Ako 9-ročná nastúpila do školy. Aj keď bola ešte dieťaťom, veľmi dobre rozlišovala, čo počula v škole a skonštatovala, že tam chodila s nevôľou, lebo počula deti ako urážajú Boha.

dočítať celý článok