Léon Cristiani: Extatička z Niederbronnu
Prečo vlastne nazývame našu hrdinku Alžbetu Eppingerovú „extatička z Niederbronnu“? Jednoducho preto, lebo jej súčasníci ju nikdy nenazvali ináč. Či to bol jej farár píšuci štrasburskému biskupovi, alebo biskup odpovedajúci tomuto vynikajúcemu farárovi, či to bol farár C. J. Busson, znamenitý spisovateľ, a či mnohí návštevníci Niederbronnu – každý volal Alžbetu Eppingerovú a neskoršiu matku Alfonzu Máriu „extatička“. Je takisto nepochybné, že zakladateľkou cirkevnej kongregácie – zakladateľkou, ktorú počúvali, obdivovali a poslúchali – sa stala len vďaka tomu, že bola najprv „extatička“ a extatičkou aspoň nejaký čas zostala aj po založení kongregácie. Medzi extatičkou a zakladateľkou je zrejmá príčinná súvislosť, o tom nemožno pochybovať. Okrem toho prípad Alžbety Eppingerovej, ktorej konanie malo váhu vďaka jej – aspoň údajne – nadprirodzeným spojeniam s druhým svetom, nie je v dejinách vôbec ojedinelý. Nebola vari príčinná súvislosť medzi hlasmi, ktoré počula Jana z Arku a oslobodením Orléansu, potom Francúzska, korunováciou v Remeši a nakoniec upálením v Rouene? Janu z Arku by sme mohli pokojne nazvať „extatička z Domrémy“ práve tak, ako Alžbeta Eppingerová bola „extatička z Niederbronnu“, alebo reformátorka Karmelu v Španielsku v 16. storočí bola „extatička z Avily“.
Je pravda, že slovo „extatička“ sa už v bežnej reči veľmi nepoužíva. V dnešnej dobe by sme skôr povedali „mystička z Niederbronnu“. To však nič nemení na tom, že Alžbeta Eppingerová, takmer úplne nevzdelaná drobná sedliačka, získala nevšednú autoritu prostredníctvom extáz, ktoré sa jej pripisovali a ktoré v jej okolí vzbudzovali zvedavosť, čo u väčšiny ľudí rýchlo prerástlo v úctu a obdiv.