Katechéza o Eucharistii

V tejto katechéze chceme hovoriť o centrálnom postavení Eucharistie v živote Cirkvi a jej vplyvu na život Alžbety Eppingerovej.

Encyklika Eclessia de Eucharistia  ponúka každému, kto chce presnejšie prehĺbiť a  intenzívnejšie prežívať Pánom zanechané vzácne dedičstvo „tajomstva viery“, podnety k uvažovaniu a istú orientáciu.

My, Sestry Božského Vykupiteľa, ktoré založila matka Alfonza Mária, vlastným menom Alžbeta Eppingerová sme už uvažovali nad rôznymi aspektmi jej života a  vieme veľmi dobre, že jej vzťah ku Eucharistii bol veľmi silný. Tentokrát  sa okrem iného chceme s vami o tomto jej vzťahu ku Eucharistii trochu podeliť.

1. O Eucharistii

Eucharistia je spásu prinášajúca prítomnosť zomrelého a zmŕtvychvstalého Krista uprostred jeho ľudu. On chcel ostať s nami osobitným spôsobom v sviatosti Eucharistie. Preto má Eucharistia v živote Božieho ľudu svoje centrálne postavenie. Dnes, bezpochyby možno vidieť  okolo seba v živote kresťanov, veľa pozitívnych znakov viery a lásky ku Eucharistii. Jedným z nich je vaša prítomnosť na tomto stretnutí.

Kedy začala nadobúdať vzťah ku Eucharistii Alžbeta Eppingerová?
Už v školskom veku a  nadobúdala ho veľmi intenzívne a dôverne.
V svojej Autobiografii hovorí:
Vyučovanie o Eucharistii, ktoré nám pán farár dával, urobilo na mňa veľmi hlboký dojem. Osobitne vysvetlenie modlitby: „Buď pochválená a zvelebená Najsvätejšia sviatosť Oltárna“. Počas vyučovania som vzdychala a modlila som sa: „Môj Ježiš, kedy príde chvíľa, keď ťa budem môcť prijať vo svätom prijímaní. Ako len sa chcem v tom okamihu pred tebou vrhnúť na zem a klaňať sa ti.“
Raz som bola sama v záhrade, kľakla som si a so zdvihnutými rukami k nebu som sa modlila spomínanú modlitbu. Kedykoľvek som musela ísť okolo kostola, išla som celkom pomaly, aby som viackrát mohla v blízkosti Najsvätejšej Sviatosti opakovať modlitbu chvály.

2. Cirkev žije z Eucharistie

Cirkev – teda aj my všetci, žijeme z eucharistického Krista. Vlastná podstata Eucharistie má dva základné aspekty: obetu a hostinu, ktoré sú navzájom neoddeliteľne spojené. Eucharistia – obeta  a hostina, je to najdrahšie, čo Cirkev na svojej ceste putovania dejinami môže vlastniť. Eucharistia je vzácnym darom, ktorý obdržala od svojho Pána Ježiša Krista. Pre nás všetkých, ktorí prijímame Ježiša v Eucharistii, je prameňom všetkých od Boha darovaných darov milosti.
Eucharistia je prameňom každej milosti, pretože obsahuje dobro spásy Cirkvi v celej svojej plnosti, samého Krista, živý Chlieb. On sám je pôvodcom milosti, je plný milosti a pravdy, je teda naozaj prameňom milostí.

Ako chápe tento prameň milosti Alžbeta Eppingerová? Prechádza  od  významu  utrpenia  Krista   k  významu  Eucharistie  –  pamiatke   a prameňu  života. U Alžbety rastie silná túžba prijímať Eucharistiu a mať účasť na živote a utrpení Ježiša.

Samotná príprava na prvé sväté prijímanie vytvára v Alžbete nový rozmer jej vzťahu ku Eucharistii  a  to do takej miery, že nepozná väčšiu radosť než prijímať Ježiša. Túžba sa v nej
zväčšuje a chce ho prijímať stále častejšie, avšak doba, v ktorej žije nepozná ešte denné sväté prijímanie.
Keď prosí farára Reicharda, aby mohla častejšie prijímať, vyjadrí to, čo vo svojom vnútri cíti, že Eucharistia je pre ňu nevyhnutný pokrm v hľadaní jej spôsobu života, ktorý by mal zodpovedať Božím zámerom: „Vo všetkom, čo robím, chcem sa páčiť Bohu“.

3. Eucharistia – kreatívna sila spoločenstva

Eucharistia, v ktorej je účinné jednanie Ježiša a Ducha Svätého, je aj prameň jednoty Cirkvi, t.z. je sviatosťou jednoty pre každú ľudskú rodinu, spoločenstvo, krajinu a svet.
Posledná večera, ktorej sprítomnenie je v Eucharistii, sa s istotou  deje v klíme jednoty a v spoločenstve lásky.
Tá istá atmosféra aká bola vtedy pri Poslednej večeri, má byť pri každom slávení Eucharistie. Lebo Posledná večera bola prvým kresťanským slávením Eucharistie, kde Ježiš povedal: „Toto robte na moju pamiatku“  a to sa deje z generácie na generáciu.
Osobitne je Eucharistia prameňom jednoty kresťanov, pretože v nej táto jednota nielen že je predstavená, ale je aj uskutočňovaná.
Cirkev je jedna, pretože jedna je aj Eucharistia.
V Eucharistii  Kristus dáva tým, ktorí ho prijímajú v podobe chleba a vína, svoj vlastný život. Ježiš povedal: „Každý, kto mňa je, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (porov. Jn 6,56)
A sv. Augustín  píše: „Účinnou silou tohto pokrmu je jednota“.
Po ustanovení Poslednej večere nám Ježiš zanechal príkaz lásky, t.z. v Eucharistii je pôvodný princíp lásky.
Teológ Maurice De La Taille dodáva: „Keď zraňuješ lásku, urážaš Eucharistiu. Keď hľadáš lásku, nájdeš ju v Eucharistii.“

Alžbeta Eppingerová, po založení kongregácie matka Alfonza Mária, bola stále veľkou ctiteľkou Eucharistie a takto ňou posilňovaná budovala kongregáciu v spoločenstvo lásky.
Túžba a láska po hlbšom poznaní Ježiša sa stala jej celoživotnou úlohou. A túto veľkú lásku ku Eucharistii vzbudzovala aj u svojich sestier. Svedčia o tom aj Prvé pravidlá, kde sa uvádza: „V ústrednom dome sa má konať ustavičná poklona Eucharistie, takisto aj vo všetkých domoch, akonáhle bude mať spoločenstvo okolo 40 sestier. Ak nie je spoločenstvo také početné alebo nemá potrebné priestory, musí si každá sestra súkromne vykonať hodinovú adoráciu v kaplnke“.

4. Eucharistia – hostina vďaky

Radosť, chvála a vďaka za dar oslobodenia boli podstatnými znakmi židovskej Paschy.
Dôvod, prečo Ježiš v onej slávnostnej hodine Poslednej večere ďakuje Otcovi spočíva v nasledovnom: ďakuje mu za vykúpenie tých, ktorých mu Otec zveril.

A to je ešte aj dnes. Eucharistia, ktorá sa od Poslednej večere slávi cez celé storočia v Cirkvi.  Sprítomnenie Poslednej večere je hostinou radosti a vďakyvzdania Pánovi za oslobodenie  z otroctva hriechu.
Eucharistia je skutočne centrom života Cirkvi. Eucharistia je srdcom Cirkvi. Áno, Cirkev má eucharistické srdce.

Aj matka Alfonza Mária nachádzala v Eucharistii pravý stred svojho života, svojej služby a duchovnú energiu na plnenie úloh apoštolátu. Žila s pohľadom upretým na kríž a z eucharistického sprítomňovania obety kríža čerpala duchovnú silu. S pohľadom upretým na Eucharistiu budovala spoločenstvo sestier a upevňovala v ňom jednotu.
Podľa vzoru zakladateľky sa počas celého trvania kongregácie vzťah sestier ku Eucharistii neumenšil. Kongregácia je predovšetkým spoločenstvom sestier, ktoré potvrdzujú a vyjadrujú svoju identitu slávením Eucharistie, prežívaním spirituality, šírením charizmy a apoštolátom – všetkých, ktorých stretávajú, vedú k hlbšej kontemplácii Kristovej tváre  a k rozvíjaniu eucharistickej úcty.

Aby sme v stále väčšej hĺbke a s väčšou intenzitou  prežívali tajomstvo Eucharistie, Ježiš nás pozýva do školy svätých – veľkých interpretov pravej eucharistickej poklony.
Pre nás sú v tom žiarivými príkladmi dve Božie služobnice: zakladateľka  matka Alfonza Mária a sestra Julitta.

Predovšetkým sme však pozývané počúvať Pannu Máriu, „v ktorej sa viac než v komkoľvek inom javí eucharistické tajomstvo ako tajomstvo svetla. Hľadiac na ňu spoznáme pretvárajúcu silu, ktorú má Eucharistia,“  a ktorá nie je ničím iným, než premieňajúcou a obnovujúcou silou TOHO, ktorý prišiel, aby urobil novými všetky veci.

Využime chvíle  a prežívajme stretnutie s Ježišom, ktorí nás nabáda k hlbšiemu spojeniu sa s Ním. Veď všetci po tom vo svojou vnútri tak túžime. Toto naplnenie môžeme okusovať denne, prostredníctvom Eucharistie.