Duša človeka – zanietenie matky Alfonzy Márie
Pre Božiu služobnicu matku Alfonzu Máriu nebolo ťažké prijať vieru v Boha, ani ju nepokladala za predmet učených diskusií. Viera pre ňu znamenala nadšenie pre Boha, celoživotné priľnutie k Bohu a jeho posolstvu, osobné priľnutie k Bohu, od ktorého očakávame spásu. Celkom prirodzene sa v láske spája s Bohom a Ježišom Kristom. Život viery, aký žila Božia služobnica, bol veľmi mocný, pretože Alžbeta Eppingerová bola v prvej etape svojho života vedená ako osoba, na ktorú Boh položil ruku a bola povolaná k nadprirodzenej duchovnej skúsenosti. Z hĺbky duše túžila viesť život celkom zasvätený modlitbe a dokonalému praktizovaniu čností v rehoľnom živote. Túžila vstúpiť do rehole. Boh však chcel, aby tento ideál dokonalosti žila najprv v kruhu svojich blízkych a v rámci farského spoločenstva. Tajomným spôsobom ju pripravil na založenie kongregácie zasvätenej starostlivosti o chorých, ktorá zodpovedala potrebám svojej doby.
Vyjadrenie a prejavy čnosti viery počas celého života Božej služobnice