Teologálne čnosti – viera, nádej a láska
v živote matky Alfonzy Márie
Kľúčom k pochopeniu duchovného života matky Alfonzy Márie sú teologálne čnosti, ktoré predstavujú dynamický princíp, od ktorého sa odvíja jej duchovný život. Vyznačuje sa týmito črtami:
- Teologálne čnosti sú medzi sebou úzko prepojené v tom zmysle, že viera, ako ju praktizuje Božia služobnica, je úzko spojená s nádejou, a tieto dve čnosti bezprostredne vedú k láske k Bohu, ktorá je akoby ich zavŕšením a sama sa prejavuje v skutkoch vyplývajúcich z lásky k blížnemu.
- Možno povedať, že láska k Bohu je jadrom všetkých ostatných čností.
- Tieto čnosti sú zjednocujúcim faktorom jej života a zdrojom motivácie jej úsilia.
- Z modlitieb a dôverných vyznaní Božej služobnice vyplýva, že tieto teologálne čnosti jej prinášajú vedomie špecifického osobného vzťahu s Bohom a Ježišom Kristom. Uvedomuje si Božiu prítomnosť a túži po dôvernom spojení s Bohom a Ježišom Kristom.
- Božia služobnica sa usilovala žiť tieto čnosti čoraz dokonalejším spôsobom a jej podmienky boli o to náročnejšie, že hneď od začiatku žila ideál úplnej odovzdanosti Bohu uprostred svojho okolia. Jej vôľa milovať Boha čoraz dokonalejším spôsobom má charakter mimoriadnej vznešenosti.