Odpor voči hriechu
Božia služobnica matka Alfonza Mária nenávidela hriech a všetko, čo sa protivilo viere. Ako školáčka sa vyhýbala deťom, ktoré viedli škaredé reči. Kvôli tomu plakávala a mala odpor voči škole. Neskôr, keď raz pri večeri bola svedkom neslušného rozhovoru, radšej zostala hladná; zdvihla sa od stola a odišla do izby, kde sa modlila a plakala.
Vo svojich extázach videla všeobecné i konkrétne neresti aj s ich rozličnými príčinami. Ten pohľad bol pre ňu bolestný, ba až neznesiteľný.
Počas celej večere sa modlila a plakala vo svojej izbe, a keďže večera prebiehala vo vedľajšej miestnosti, pre istotu si zapchala uši, aby cez stenu nepočula, o čom sa rozprávajú. Bolo jej jasne ukázané, ako má odčiniť neresti.
„Pozri, dcéra moja,“ povedal jej Pán, „toto všetko musíš odčiniť ty.“ Vzdychla si a povedala: „Ach, aké ťažké bremeno! Nech sa stane tvoja vôľa!“
V týchto sladkých radostiach ju zarmucovalo už len pomyslenie na množstvo urážok, ktoré sú namierené proti Bohu. Niekedy cítila pochybnosti a znechutenie pri myšlienke, že aj ona je hriešnica, ktorá si nezaslúži Božiu milosť. Avšak na druhej strane, keď Božia služobnica pri svojich víziách pomáhala obráteniu hriešnikov, vtedy pociťovala veľkú radosť. Farár Reichard to dosvedčuje: „Videla mnoho obrátení medzi nepriateľmi katolicizmu i medzi schizmatikmi a neveriacimi, ktorým Boh prejavil svoje milosrdenstvo. V tomto pohľade na milosrdenstvo a Božiu moc znova čerpala veľkú útechu.“
Ako členke bratstva Božského Srdca Ježišovho jej záležalo na tom, aby odčiňovala hriechy druhých svojimi modlitbami a skutkami pokánia.
Na sklonku života zakúsila obzvlášť bolestné skúšky, ktoré boli pre ňu mimoriadnou príležitosťou, aby prejavila čnosť viery. Z politických, právnych a ekonomických dôvodov sa totiž osamostatnili domy vo Würzburgu, Viedni, a Šoproni. Tieto skúšky na zakladateľku tvrdo a ukrutne doľahli, ale matka Alfonza Mária sa úplne odovzdala do Božej vôle.
O blahodarných účinkoch viery sa chcela Božia služobnica podeliť s každým, kto za ňou prišiel. Vynikajúco rozprávala o Božích veciach: najprv svojej rodine, potom deťom a mladým dievčatám z Niederbronnu a neskôr početným návštevníkom, ktorí za ňou prichádzali. Boh ju použil na obrátenie mnohých z nich. Jedným z cieľov jej diela bolo poskytovať náboženskú náuku nevzdelaným ľuďom a chudobným deťom. Prijímala opustené chudobné deti a starala sa o ne tak, aby dostali potrebnú náboženskú náuku a mohli ísť na prvé sväté prijímanie. Sama ich zhromažďovala, rozprávala im o Bohu a viedla ich k modlitbe.