Nádej u bl. Alfonzy Márie

Nádej u blahoslavenej Alfonzy Márie Eppingerovej

Blahoslavená Alfonza Mária živila v sebe istotu, že Božia milosť nahradí všetky nedostatky v jej srdci, a preto  vytrvalo praktizovala čnosť nádeje počas celého svojho života.

Od útlej mladosti až do smrti mala naša zakladateľka jediný cieľ, jedinú métu: dôvodom jej bytia a konania bol vždy jedine Boh, ktorému úplne a bezvýhradne dôverovala. Farár Busson sa jej jedného dňa opýtal: „V čom, podľa vás, spočíva najväčšie šťastie na tomto svete, v živote a po smrti?“ Odpovedala mu: „V tom, že máme iba Boha. Boh je všetko. Kde je Boh, tam je plnosť a kde Boh nie je, tam je ničota. Mať Boha na tomto svete je v podstate také isté šťastie, aké majú svätí v nebi. Na zemi sa nevieme z Boha naplno radovať, ale neznamená to, že ho máme menej radšej.“

Pokračovať v čítaní

Čistota

Transparentný život

Blahoslavená Alfonza Mária zachovávala panenskú čistotu s takou dôslednosťou, že sa nikdy nedala poprieť. Túto čnosť mala v zvláštnej obľube, ako naznačujú jej modlitby, keď bola ešte dieťa a mladé dievča: „Ježišu môj, daj mi milosť, aby som si vždy zachovala čisté srdce. Môj dobrý Ježišu, ty mi istotne dáš milosť, aby som ti slúžila v stave panenstva a aby som v panenstve i zomrela. Nechcem byť pannou len podľa mena, ale chcem, aby moje srdce bolo ozdobené čnosťami, ktoré žiadaš od panny.“ Ako 14-ročná zložila sľub panenstva na jeden rok a ako 21-ročná zložila sľub trvalej čistoty.
Pokračovať v čítaní

Chudoba

Stále úsilie slúžiť v Kristovom mene

Božia služobnica Alfonza Mária mimoriadnym spôsobom milovala chudobu. Mala rada svoje chudobné pomery a z nich vyplývajúce odriekanie alebo lepšie povedané, nepriala si nič viac než to, čo dostala a ešte aj z toho, čo dostala, si pre vlastnú potrebu nechávala iba to najnutnejšie. Pred založením kongregácie zložila sľub, že bude žiť v chudobe, s dovolením spovedníka bude vlastniť len to najnutnejšie pre svoje živobytie a všetko ostatné použije na oslavu Boha a pomoc chudobným, v súlade s mienkou spovedníka.
Pokračovať v čítaní

Poslušnosť

Božia služobnica bola po celý život vzorom poslušnosti. Už v detstve sa cvičila v tejto čnosti, ktorá poznačila celý jej život. Uvedomila si, že Božia vôľa bola vyjadrená v hlase jej rodičov a duchovného vodcu. Od tej chvíle začala urputne bojovať proti nedostatku svojej povahy – tvrdohlavosti, ktorá by mohla zmariť to, čo jej Božia milosť zasiala do duše. Kúkoľom bola predovšetkým jej vlastná vôľa, a keďže „sa chcela stať svätou“, vedela, že to môže dosiahnuť len podriadením vlastného úsudku. Chce byť teda poslušná za každú cenu.
Pokračovať v čítaní

Mravná sila

Prejav radosti a vytrvalosti v najťažších chvíľach

Mravnú silu Božia služobnica Alfonza Mária nachádzala v duchu viery a vo vrúcnej láske k Bohu. Vďaka tomu bola silná vo svojich povinnostiach. Najprv sa snažila danú úlohu dobre spoznať, nechala si poradiť a keď sa s ňou oboznámila, neochvejne ju plnila. Už v detstve si uvedomila, že musí pomáhať svojim rodičom. Hoci mala podlomené zdravie, robila im všetky drobné služby, ktoré mohla. Za povinnosť si kládla tiež vzdelávať sa v kresťanskej náuke a hoci narážala na veľké prekážky, pevne a vytrvalo bojovala, aby našla túto skrytú mannu. V čase dospievania musela tvrdo pracovať na poli, robila to však svedomito. Ako zakladateľka a generálna predstavená sa nenechala zlomiť ani povinnosťami, ani ťažkosťami rôzneho druhu.
Pokračovať v čítaní