Božia služobnica bola po celý život vzorom poslušnosti. Už v detstve sa cvičila v tejto čnosti, ktorá poznačila celý jej život. Uvedomila si, že Božia vôľa bola vyjadrená v hlase jej rodičov a duchovného vodcu. Od tej chvíle začala urputne bojovať proti nedostatku svojej povahy – tvrdohlavosti, ktorá by mohla zmariť to, čo jej Božia milosť zasiala do duše. Kúkoľom bola predovšetkým jej vlastná vôľa, a keďže „sa chcela stať svätou“, vedela, že to môže dosiahnuť len podriadením vlastného úsudku. Chce byť teda poslušná za každú cenu.
Všetky skutky konala v súlade s pravidlom poslušnosti. Celkom sa podriaďovala vedeniu farára Reicharda, lebo spoznala, že ho Boh určil, aby jej prostredníctvom neho oznamoval svoju vôľu. Odhaľovala mu svoje vnútro a stále si dávala záležať, aby pred ním nič nezatajila. Žiadala ho o radu vo všetkých detailoch svojho konania a jeho rady dôsledne zachovávala aj vo chvíľach najväčšieho súženia a navzdory všetkému znechuteniu. Neskôr zložila sľub, že „bude poslúchať svojho spovedníka ako duchovného vodcu a superiora a bude mu dokonale, bez najmenšej výnimky, odhaľovať svoje svedomie vo všetkom, čo sa týka vnútorného života.“
Farár Reichard mohol dosvedčiť: „všetko robí v duchu poslušnosti. Vaša Excelencia (Mons. Räss) vie, že po celý čas prejavovala dokonalú poslušnosť. Opakujem a potvrdzujem, že celé jej konanie bolo dokonale poslušné a táto poslušnosť srdca i ducha sa v nej od detstva až do tohto dňa ani na chvíľu nezaprela.“
Často prosila Ježiša: „Ježišu môj, daj, aby som bola verná duchovnému vodcovi, ktorého si mi dal. Ukazuj mu cestu, po ktorej ma má viesť, daj mu poznať moje vášne a daj mu do úst slová, ktoré mi má vložiť do duše. Chcem spoznať tvoju vôľu v jeho slovách.“

Poslušnosť bola vždy smerodajná pre svedomie Božej služobnice. Jej svedomie bolo také citlivé, že aj najmenšie vybočenie z medzí správnosti v nej odmalička vzbudzovalo obavu, že urazí Boha. Premáhala pokušenia a keď sa jej stalo, že čo len trochu neposlúchla rodičov, hneď si uložila pokánie. Takéto citlivé svedomie si zachovala aj v otázke poslušnosti voči farárovi Reichardovi a biskupovi Rässovi. Hrdinsky potláčala vlastný úsudok. Vyhlásila: „Aká je poslušnosť mocná zbraň v boji proti diablovi! Človek vtedy bojuje s odvahou, pokojom v tvári a s radosťou v srdci. Cíti posilu a vedenie v boji, nebojí sa zradných úderov ani nebezpečných zákrokov. Víťazstvo má zaručené.“

Matka Alfonza Mária zachovávala pravidlá svojej kongregácie. Farár Reichard mohol dosvedčiť: „Je ako živé pravidlo. S úzkostlivou presnosťou dodržiava predpisy kongregácie a najradšej sa pridŕža toho, čo je najprísnejšie a najviac odporuje jej povahe.“ V poslušnosti bola neochvejná. Božia služobnica musela hrdinsky bojovať, aby zostal zachovaný duch kongregácie v takej podobe, ako jej bolo vnuknuté zhora a to najmä v čase krízy, ktorá vypukla v domoch vo Würzburgu, v Viedni a Šoproni.

Svoje dcéry učila hrdinskej poslušnosti, ktorú sama uplatňovala: poslúchať seberovných i podriadených. Povedala im: „Keď ide o pozemské veci, vo všetkom, čo nie je v rozpore s Božími prikázaniami, musí duša uprednostniť vôľu blížneho, najmä keď sú tie veci človeku nepríjemné. Nesmiete si myslieť, deti moje, že stačí plniť vôľu vašej predstavenej.
Musíte byť ochotné plniť takisto vôľu vašich spolusestier, hoci aj v maličkostiach, aj keď budú mladšie alebo menej vzdelané ako vy. A ak máte druhým niečo prikazovať, musíte sa snažiť plniť aj ich vôľu ako svoju vlastnú.
Musíte si myslieť na to, že to sám Boh od vás žiada. Blažená je duša, ktorá nekoná nič z vlastnej vôle, ale iba z vôle druhých! Taká duša má u Boha veľké zásluhy.“