Viera je dynamická sila a Boh prejavuje svoju moc a povzbudzuje nás k dôvere, že On je náš Otec v každej situácii nášho života. Takým svedectvom, plným hlbokej viery a neklamnej dôvery v moc Najvyššieho, na silný príhovor našej už blahoslavenej zakladateľky matky Alfonzy Márie je aj svedectvo kandidátky naše sesterskej Kongregácie sestier Vykupiteľa z ďalekej Tanzánie, ktorým sa chcú s nami podeliť. Kandidátka Klaudia píše:

„Dňa 7. augusta 2016 som spadla do rezervoára plného vody. Rezervoár je 5,5 metrov hlboký a 5 metrov široký. Meriam 1,7 metra a som neplavec. Napriek tomu, že som bola v rezervoári asi hodinu, zachránila som sa. Ako sa to stalo? Sušili sme kukuričný škrob na spevnenom kryte rezervoára. Keď sme prišli do jedálne niečo si zajesť, čoskoro sa ukázalo, že bude pršať. Išli sme do skladu pre železné sitá, aby sme zakryli sušiaci sa kukuričný škrob na kryte rezervoára. Boli sme štyri. Vzali sme dve sitá, takže každé sito niesli dve kandidátky. Ďalšie tri kandidátky boli Anastázia, Rita a Irena. Ja som niesla sito s Anastánziou. Prikryli sme škrob. Keď sme sa vracali, stupila som na kryt na mieste, kde je otvor, cez ktorý naberáme vodu z rezervoára. Kryt sa posunul a ja som si uvedomovala, že padám do rezervoára. Moja prvá myšlienka bola, že to nemôžem prežiť a zomieram, pretože, ako som už spomenula, neviem plávať a rezervoár bol plný vody. Steny rezervoára boli hladké, bez hákov, za ktoré by sa dalo zachytiť. S týmito myšlienkami som padala až som sa ocitla na dne rezervoára plného vody. Asi 30 minút som zostala na dne a zamestnávala som sa myšlienkou, že to je môj koniec. Po čase som zaregistrovala horiacu fakľu, ktorou zhora svietili, keď prezerali rezervoár a dokonca som aj vnímala zvonku ľudské hlasy, volajúce: „Klaudia, Klaudia“. Niektorí plakali, mysliac si, že som už mŕtva. Cez svetlo fakle som zazrela krátky rebrík, dlhý asi 3 metre, ktorý niekto spustil do rezervoára. Ale rebrík bol ďaleko odo mňa. Po snahe natiahnuť sa za ním, snažila som sa postaviť a ani neviem ako som sa ho zachytila, ale niekoľkokrát sa mi vyšmykol z ruky. Pokúsila som sa ešte raz, v nádeji, že ho zachytím. Keď sa mi to podarilo, tak som sa ho silno držala a spolukandidátky ma ním začali ťahať z vody . Zrazu som cítila podávajúcu ruku. Bola to ruka jednej z okolo stojacich, ktoré sa mi snažili pomôcť. Vzchopila som sa už celkom z posledných síl a pevne som zovrela podávajúcu sa ruku, ktorá ma vytiahla z vody von. Stojac pri rezervoáru na zemi, neveriacky som sledovala, či som v poriadku. Zistila som, že nepočujem a mám upchaté uši. Moje spolukandidátky ma vzali do jedálne, kde mi naznačili, aby som si ľahla, že mi poskytnú prvú pomoc, veď som sa topila. Rukami mi silno stláčali brucho, ale tam nebola voda, takže som nemala čo vyvrátiť. Povedala som im, že som vôbec nehltala vodu. Potom ma zobrali do mojej izby, kde som sa prezliekla, aby som sa mohla vrátiť k svojim aktivitám. Vrátili sme sa do jedálne, aby sme umyli riad.

Keď sme umyli riad, išli sme do kostola poďakovať sa Bohu za tento veľký zázrak, ktorý na mne spravil. Večer som išla spať a spala som až do rána. Jediné, čo ma trápilo, bola myšlienka, ako som sa dostala z rezervoára plného vody von. Ráno ma vzal riaditeľ do nemocnice, aby ma lekár vyšetril, ale ten iba potvrdil, že mi nič nie je.

Ešte chcem dodať, jednu dôležitú informáciu. Dňa 10. júla 2016, teda niekoľko dní predtým ako som spadla do rezervoára, naša regionálna predstavená, Sr. M. Tadea Mpanda CSR, v kostole nášho regionálneho domu oznámila, že každý piatok bude zasvätený modlitbe k  zakladateľke našej kongregácie, matke Alfonze Márii Eppingerovej, ktorá vo svojom živote rozjímala o utrpení Ježiša a o tajomstve vykúpenia a neúnavne pomáhala chorým. Oznámila, že je potrebný jeden zázrak, aby naša zakladateľka bola vyhlásená Cirkvou za blahoslavenú. Začali sme sa modliť v piatok 15. júla 2016 a ja som bola zachránená 7. augusta 2016. Verím, že tento zázrak sa stal Božou mocou na príhovor našej zakladateľky matky Alfonzy Márie, lebo sa to stalo krátko potom ako naša regionálna predstavená oznámila, aby sme sa modlili za zázrak, aby naša zakladateľka mohla byť vyhlásená za blahoslavenú.

Predtým sme sa nikdy v regióne Tanzánia nemodlili v komunite za blahorečenie matky Alfonzy Márie. Toto bolo prvýkrát a Boh nás hneď poriadne vyskúšal, či mu veríme.“                                                                                    

Vaša Klaudia, august 2016