„Nechajme v sebe ukrižovať starého človeka, aby v nás mohol povstať nový človek. A neustále sa modlite za záchranu nesmrteľných duší.“ Takéto odporúčanie dala bl. Alfonza Mária svojim sestrám, aby nikdy nepočítali námahy a vytrvalosť. Nasledujúce svedectvo rehoľnej sestry je toho jasným dôkazom.
Pri vstupe do Svätého roku 2000, kde sme zároveň vstupovali do tretieho tisícročia, sme už zažívali dobu technického pokroku a informačných technológii. Mocní tohto sveta si boli stále viac istejší, že majú všetko pod kontrolou. Racionálne rozmýšľajúci jedinci si uvedomovali, že globalizácia takmer v každom odvetví predsa len prináša hrozby či už ekologické, klimatické, atď. A stalo sa. Tak povediac z večera do rána sme sa ocitli v nebezpečenstve neviditeľného nepriateľa – koronavírusu Covid-19, v ktorom hľadáme spôsob ako prežiť, ako pomôcť, ako byť nablízku postihnutým, ale predovšetkým ako im vlievať nádej. Opatrenia sa uvoľňujú, život sa zdanlivo vracia do normálnych koľají, ale obmedzenia hlavne hygienické naďalej platia. Obhliadnuc sa pár mesiacov späť hodnotíme, že okrem strachu a neistoty, bol to aj čas požehnania a veľkej školy pre nás. Učili sme sa jednoducho žiť. Žiť s obmedzeniami a opatreniami. Ľudia, bez rozdielu, boli k sede ohľaduplnejší a hlavne solidárnejší. Často bez slov pomáhali, neprotestovali, podriaďovali sa. Správy, z krajín, ktoré nám boli dôverne známe, prinášali čísla čiernych štatistík o nakazených a zomrelých. Cítili sme s chorými aj s pozostalými. V najväčšej dôvere sme sa večer, čo večer v duchu alebo prostredníctvom TV Lux spájali s bratmi pavlínmi v národnej svätyni v Šaštíne a prosili sme Sedembolestnú Pannu Máriu o príhovor, aby sa Boh nad celým chorým svetom zľutoval a zachránil ho.
V apríli 2018 bolo potrebné pripraviť relikvie ctihodnej matky Alfonzy Márie Eppingerovej na jej blahorečenie (blahorečenie sa uskutočnilo 9. semtembra 2018). Bola to udalosť výnimočná a jedinečná pre všetkých, ktorí slávnosť blahorečenia pripravovali. Pripravovala sa aj sama kandidátka na blahorečenie – matka Alfonza Mária a akoby čakala na príležitosť prihovoriť sa u nebeského Otca za tých, ktorí ju budú v týchto výnimočných chvíľach prosiť. Pri príprave relikvií pracoval aj trvalý diakon Luciano, ktorý mal s prípravou relikvií veľa skúsenosti a vedel o akú mimoriadnu príležitosť sa jedná – dotýkať sa kostí kandidátky na blahorečenie.
Viera je dynamická sila a Boh prejavuje svoju moc a povzbudzuje nás k dôvere, že On je náš Otec v každej situácii nášho života. Takým svedectvom, plným hlbokej viery a neklamnej dôvery v moc Najvyššieho, na silný príhovor našej už blahoslavenej zakladateľky matky Alfonzy Márie je aj svedectvo kandidátky naše sesterskej Kongregácie sestier Vykupiteľa z ďalekej Tanzánie, ktorým sa chcú s nami podeliť. Kandidátka Klaudia píše:
