Boj proti hriechu

Boj proti hriechu

Prvým prejavom lásky k Bohu, ktorý vidíme u Božej služobnice Alfonzy Márie, bolo vyhýbanie sa hriechu, keď mala štyri roky.
„Ak je toto hriech, už to viac nechcem robiť, nechcem urážať Pána Boha!“
Od tohto veku začína svoj boj, ktorý sa stane urputným; prenasleduje hriech vo svojom vnútri aj okolo seba: „Tak veľmi som sa desila hriechu, až som pociťovala odpor voči ľuďom, ktorí nadávali alebo sa dopúšťali iného hriechu.“
Farár Reichard o tom svedčí: „Počúvala rúhanie a búrenie sa voči Bohu, nemohla sa odtrhnúť od takýchto scén, museli ju nasilu prinútiť, aby s tým prestala. Veľmi trpela pri pohľade na to, ako ľudia urážajú Boha. Stále bola pobádaná so vzdychaním sa modliť, zároveň však cítila v srdci pokoj, spokojnosť a nesmierne hlbokú detinskú dôveru voči Bohu.“ Pokračovať v čítaní

Odpor voči hriechu

Odpor voči hriechu

Božia služobnica matka Alfonza Mária nenávidela hriech a všetko, čo sa protivilo viere. Ako školáčka sa vyhýbala deťom, ktoré viedli škaredé reči. Kvôli tomu plakávala a mala odpor voči škole. Neskôr, keď raz pri večeri bola svedkom neslušného rozhovoru, radšej zostala hladná; zdvihla sa od stola a odišla do izby, kde sa modlila a plakala.
Vo svojich extázach videla všeobecné i konkrétne neresti aj s ich rozličnými príčinami. Ten pohľad bol pre ňu bolestný, ba až neznesiteľný.
Počas celej večere sa modlila a plakala vo svojej izbe, a keďže večera prebiehala vo vedľajšej miestnosti, pre istotu si zapchala uši, aby cez stenu nepočula, o čom sa rozprávajú. Bolo jej jasne ukázané, ako má odčiniť neresti.
„Pozri, dcéra moja,“ povedal jej Pán, „toto všetko musíš odčiniť ty.“ Vzdychla si a povedala: „Ach, aké ťažké bremeno! Nech sa stane tvoja vôľa!“
V týchto sladkých radostiach ju zarmucovalo už len pomyslenie na množstvo urážok, ktoré sú namierené proti Bohu. Niekedy cítila pochybnosti a znechutenie pri myšlienke, že aj ona je hriešnica, ktorá si nezaslúži Božiu milosť. Avšak na druhej strane, keď Božia služobnica pri svojich víziách pomáhala obráteniu hriešnikov, vtedy pociťovala veľkú radosť. Farár Reichard to dosvedčuje: „Videla mnoho obrátení medzi nepriateľmi katolicizmu i medzi schizmatikmi a neveriacimi, ktorým Boh prejavil svoje milosrdenstvo. V tomto pohľade na milosrdenstvo a Božiu moc znova čerpala veľkú útechu.“
Ako členke bratstva Božského Srdca Ježišovho jej záležalo na tom, aby odčiňovala hriechy druhých svojimi modlitbami a skutkami pokánia.

Pokračovať v čítaní