Úsilie o šírenie Božej lásky

Úsilie o šírenie Božej lásky

Neustále vyzývala k oslave Boha a to nielen svojich blízkych a mnohých návštevníkov, ktorým sa prihovárala veľmi vrúcne, ale aj všetky duše, za ktoré sa intenzívne modlila k Bohu.
„Môj láskavý Ježišu, zmiluj sa nad touto farnosťou. Daj, nech všetci farníci spoznajú milosti, ktoré si im udelil. Ježišu, buď milostivý najmä k rodičom, osvecuj ich, aby sa viac starali o duše svojich detí. Zmiluj sa nad mládežou, daj mladým väčšiu lásku k čnostiam a nábožnosti, zapáľ ich tvojou láskou. Moja ustavičná túžba a všetky moje priania smerujú k tomu, aby všetci ľudia mali v úcte meno Pánovo a aby ho ľudia lepšie poznali.“

Pokračovať v čítaní

Panna Mária ako vzor

Panna Mária ako vzor
a jej úloha orodovníčky pre život naplnený láskou

Božia služobnica matka Alfonza Mária obzvlášť milovala Máriu. Už od najútlejšieho detstva, ako trojročná, cítila sa zasiahnutá nežnosťou nebeskej Matky a odvtedy sa so všetkými potrebami zverovala Márii. Túžila sa dostať k Bohu a Ježišovi Kristovi prostredníctvom Márie. Prosí ju najmä o to, aby jej zachovala dušu v čistote. Túži napodobňovať Máriu vo všetkých čnostiach a ich pestovaním sa v nej rozvíja táto čistota.
„Ustavične som  sa odporúčala pod ochranu dobrotivej Božej Matky.“
Od Márie očakáva, že jej vyprosí milosť nasledovať Ježiša ako jeho nevesta v rehoľnom živote. Má veľkú úctu k Nepoškvrnenému počatiu.

Pokračovať v čítaní

Prijímanie utrpenia

Prijímanie utrpenia

Božia služobnica matka Alfonza Mária svoju spaľujúcu lásku posilňovala úctou k umučeniu nášho Pána. Môžeme povedať, že už od piatich rokov o tom ustavične rozjímala a utrpenie bolo hlbokou a nevyhnutnou potrebou jej duše. Takto sa snažila rozmnožovať svoju lásku a zároveň čoraz lepšie chápala bezhraničnosť Ježišovej lásky k nám, čo ju viedlo k tomu, aby sa so svätou horlivosťou za každú cenu vyhýbala hriechu a umŕtvovala sa. Po ťažkých skúškach napokon dospela k bodu, kde si želala utrpenie ako vynikajúcu milosť a už nedokázala žiť bez utrpenia. Na základe vnuknutia zhora svojim dcéram uložila povinnosť, aby každý deň rozjímali nad umučením nášho Pána.
Neustále im opakovala, že dobre znášané utrpenie je ten najistejší spôsob napredovania vo svätosti.
„Nikdy nestrácajme so zreteľa ukrižovaného Ježiša,“ povedala: „aké je lahodné a príjemné žiť a zomierať v ranách ukrižovaného Ježiša.“

Umŕtvovanie

Umŕtvovanie

Aby sa Božia služobnica Alfonza Mária zapáčila Bohu a dokázala mu svoju lásku, konala skutky umŕtvovania a pokánia. Ako sedemročná si pri jedle odopierala to, čo mala rada. Keď mala asi trinásť rokov, pocítila potrebu telesného umŕtvovania.
„Pociťovala som silnú túžbu cvičiť sa v telesných úkonoch kajúcnosti. Začala som pri modlitbe kľačať na tvrdej podložke. So slzami v očiach som hovorila: ‘Ó, Ježišu môj, daj mi milosť, aby som nestrávila ani jednu hodinu dňa bez toho, aby som ťa milovala!’“

Pokračovať v čítaní

Boj proti hriechu

Boj proti hriechu

Prvým prejavom lásky k Bohu, ktorý vidíme u Božej služobnice Alfonzy Márie, bolo vyhýbanie sa hriechu, keď mala štyri roky.
„Ak je toto hriech, už to viac nechcem robiť, nechcem urážať Pána Boha!“
Od tohto veku začína svoj boj, ktorý sa stane urputným; prenasleduje hriech vo svojom vnútri aj okolo seba: „Tak veľmi som sa desila hriechu, až som pociťovala odpor voči ľuďom, ktorí nadávali alebo sa dopúšťali iného hriechu.“
Farár Reichard o tom svedčí: „Počúvala rúhanie a búrenie sa voči Bohu, nemohla sa odtrhnúť od takýchto scén, museli ju nasilu prinútiť, aby s tým prestala. Veľmi trpela pri pohľade na to, ako ľudia urážajú Boha. Stále bola pobádaná so vzdychaním sa modliť, zároveň však cítila v srdci pokoj, spokojnosť a nesmierne hlbokú detinskú dôveru voči Bohu.“ Pokračovať v čítaní