Úsilie o šírenie Božej lásky

Úsilie o šírenie Božej lásky

Neustále vyzývala k oslave Boha a to nielen svojich blízkych a mnohých návštevníkov, ktorým sa prihovárala veľmi vrúcne, ale aj všetky duše, za ktoré sa intenzívne modlila k Bohu.
„Môj láskavý Ježišu, zmiluj sa nad touto farnosťou. Daj, nech všetci farníci spoznajú milosti, ktoré si im udelil. Ježišu, buď milostivý najmä k rodičom, osvecuj ich, aby sa viac starali o duše svojich detí. Zmiluj sa nad mládežou, daj mladým väčšiu lásku k čnostiam a nábožnosti, zapáľ ich tvojou láskou. Moja ustavičná túžba a všetky moje priania smerujú k tomu, aby všetci ľudia mali v úcte meno Pánovo a aby ho ľudia lepšie poznali.“

Bola obdarená mimoriadnymi milosťami. Často upadala do stavu extázy, pričom vždy po nej a niekedy aj počas nej bola pohrúžená do intenzívnej modlitby a cítila túžbu prinášať obetu za vec, ktorá jej bola zjavená. Tento stav u nej pravidelne konštatoval farár Reichard, viackrát ho skúmali cirkevné autority a vždy ho označili za nadprirodzený stav. Mala dar čítať v ľudských srdciach a odhaľovať tajné skutky a myšlienky, aby daného človeka priviedla k obráteniu. Mnohé sestry dosvedčili, že ju videli v stave extázy pozdvihnutú od zeme.
Božia služobnica prejavovala silu svojej lásky mimoriadnym spôsobom. Bola natoľko spojená s Bohom, že ju od neho nemohlo nič odtrhnúť. Jej fyzická sila sa niekedy zvýšila pod vplyvom okolností, ktoré by ju mali naopak oslabiť: neustále návštevy, telesné i duchovné utrpenie, málo jedla. Čím viac musí trpieť, tým viac rastie jej dôvera a pokoj. S dovolením farára Reicharda zložila sľuby, ktoré plnila hrdinsky. V celom jej živote nemožno nájsť ani jeden prípad, na základe ktorého by sa dalo usúdiť, že ich nezachovávala s prísnou vernosťou. Sila jej lásky sa prejavuje najmä v tom, že začala dielo, ktoré bolo celé na Božiu slávu a spásu duší, bez akýchkoľvek ľudských prostriedkov a napriek rozličným ťažkostiam v ňom neúnavne pokračovala až do svojej smrti.

Vynikala svojím nepretržitým spojením s Bohom. Existujú o tom mnohé svedectvá ľudí, ktorí ju poznali. Ona sama uviedla: „Neprejde ani minúta bez toho, aby som mala pred očami môjho Božského Ženícha a myslela na neho a zároveň ho stále o niečo prosím.“ Farár Reichard potvrdzuje: „Jej spojenie s Božským Ženíchom a dôverné rozhovory s ním sú nepretržité, trvajú aj počas jej každodenných povinností.“
Farár Busson uvádza: „Bola ponorená v hlbokom rozjímaní. Neprestajne sa zaoberala Bohom, jemu sa klaňala a jeho milovala v každej činnosti.“