Blahoslavená Alfonza Mária živila v sebe istotu, že Božia milosť nahradí všetky nedostatky v jej srdci, a preto vytrvalo praktizovala čnosť nádeje počas celého svojho života.
Od útlej mladosti až do smrti mala naša zakladateľka jediný cieľ, jedinú métu: dôvodom jej bytia a konania bol vždy jedine Boh, ktorému úplne a bezvýhradne dôverovala. Farár Busson sa jej jedného dňa opýtal: „V čom, podľa vás, spočíva najväčšie šťastie na tomto svete, v živote a po smrti?“ Odpovedala mu: „V tom, že máme iba Boha. Boh je všetko. Kde je Boh, tam je plnosť a kde Boh nie je, tam je ničota. Mať Boha na tomto svete je v podstate také isté šťastie, aké majú svätí v nebi. Na zemi sa nevieme z Boha naplno radovať, ale neznamená to, že ho máme menej radšej.“
