Liturgický sviatok blahoslavenej Alfonzy Márie,
5. výročie jej blahorečenia,
Celoslovenské stretnutie Duchovnej rodiny SDR
Bratia a sestry, hlavnou výzvou dnešného dňa, ak by sme to tak mohli povedať, je svätosť. Aby sme však dnešný deň prežili plnohodnotne a tú spomenutú výzvu pochopili správne, nechajme sa poučiť Katechizmom Katolíckej cirkvi, ktorý svätosť, resp. svätcov charakterizuje takto: Svätci „kontemplujú Boha, chvália ho a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli „do radosti“ svojho Pána, boli ustanovení „nad mnohým“. Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet.“ (KKC 2683). To sú dôležité informácie, nad ktorými možno často nepremýšľame a vo svojich bežných každodenných životoch na ne zabúdame. Svätci sa neprestávajú starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet. Svätci sú nám teda veľmi užitoční a máme ich prosiť.
Keď sme si pripomenuli definíciu katechizmu o svätosti, teraz si to podložme konkrétnym príkladom života svätých. Samozrejme dnes sa upriamujeme na život blahoslavenej Alfonzy Márie Eppingerovej. V materiáloch Dikastéria pre kauzy svätých je uvedený prípad zázraku, ktorý sa udial na príhovor Matky Alfonzy Márie. Uvádza sa tam prípad jednej ženy z Francúzka z roku 1955. Žene bolo diagnostikovaná obštrukcia čriev. Napriek operačnému zákroku lekárov, ako sa uvádza, večer 28. mája bolo takmer isté, že pacientka zomiera. Počas tejto dramatickej situácie, predstavená nemocnice, kde chorá žena bola hospitalizovaná, sa chopila iniciatívy a začala sa modliť novénu k ctihodnej zakladateľke rehoľného inštitútu, ktorého ona bola tiež členkou a do modlitby zapojila aj svoje spolusestry. Aj samotná pacientka sa pripojila k takejto modlitbe tým, že pod vankúš jej dali obrázok s malou relikviou ex indumentis (z odevu) Matky Alfonzy Márie. Nasledujúci deň pacientka začala vykazovať evidentné a neočakávané zlepšenie zdravotného stavu, životné fyziologické funkcie sa začali zlepšovať a patologické fenomény, ktoré ju privádzali ku koncu života, začali ustupovať. Nasledovné vyšetrenia potvrdili neprítomnosť choroby a jej úplné uzdravenie. Je teda pravdou, že svätci sa starajú o tých, ktorí sú tu na zemi. Žiada si to však jednu dôležitú podmienku. No a tá podmienka nezávisí od svätcov, ale tá závisí od tých, ktorí sú tu na zemi, teda od nás. Aby sa svätci o nás mohli starať, musíme sa k nim utiekať, musíme ich prosiť, musíme si ich uctievať. Pretože sme veriaci a pretože praktizujeme svoju vieru, všetkému tomuto rozumieme a predpokladám to aj robíme. Utiekame sa k svätým a považujeme to za dôležité a užitočné.
Čo ale s tými, ktorí majú problémy, alebo z nejakého dôvodu sa neutiekajú ani k Bohu a ani ku svätým? Ani oni nič nemusia mať stratené. Práve na príklade zázraku na príhovor Matky Alfonzy Márie vidíme, aké je dôležité, keď iní ľudia prosia za tých, ktorí majú problémy; keď iní ľudia prinášajú k svätým, prinášajú pred Pána chorých a trpiacich a prosia namiesto nich. Tá chorá žena, nakoľko môžeme dedukovať, ona neprosila za seba, bola na smrteľnej posteli, iste bola v bezvedomí. Za ňu však prosili sestry Vykupiteľky a vďaka ich viere, ich modlitbám a ich obetám sa stal zázrak uzdravenia. Utiekali sa k dnes už blahoslavenej Alfonze Márii a spravili veľmi dobre. Vyprosili zázrak smrteľne chorej osobe. Že to tak funguje nám potvrdzuje aj samotné evanjelium. V stredu tohto týždňa sme pri sv. omši čítali evanjelium o uzdravení Šimonovej testinej, ktorú trápila vysoká horúčka. Čo sa tam vtedy stalo? Bol to Šimon, ktorý priviedol Ježiša k nej a prosil ho o jej uzdravenie. Pán Ježiš ju vtedy uzdravil svojim slovom, ktoré má veľkú moc. Rozkázal horúčke, aby odišla a horúčka ju opustila. Aj z iných takýchto situácií, ktoré sú opísané v evanjeliách, je evidentné, že Pán Ježiš si nevyberá ľudí, ktorým chce pomôcť. Ježiš sa skláňa nad každým a s láskou a veľkým záujmom stará o každého, kto k nemu prichádza, alebo koho k nemu priniesli. No a toto je výzvy pre nás. Je skutočne nevyhnutné, aby sme my, ktorí poznáme tajomstvá viery, ktorí vieme, že možno vyprosovať zázraky, aby sme k Ježišovi a aj ku blahoslaveným, či svätým prinášali druhých ľudí, tých chorých a trpiacich, tých, ktorí sa namáhajú, tých ktorí stratili nádej, a aby sme pre nich vyprosovali zázraky. Prinášajme k Ježišovi, prinášajme k svätým druhých ľudí, ktorí nevedia, nechcú, nemôžu prísť sami. Prinášajme ich my. Je to dôležité a má to význam.
To je napokon aj záväzok, ktorý sme na seba zobrali my, už zasvätení, ktorý na seba zobrali členky Duchovnej rodiny SDR, a ktorý dnes na seba príjmu aj nové členky. V štatúte máte napísané: „Každá členka Duchovnej rodiny Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa sa zaväzuje zapojiť do diela vykúpenia a stať sa svedkom Božej lásky pred ľuďmi nasledujúcimi spôsobmi:
- a) usiluje sa žiť príkladným kresťanským životom;
- b) obetuje Bohu svoje modlitby, utrpenia, práce a ťažkosti života za obrátenie hriešnikov a spásu nesmrteľných duší;
- c) napĺňa svoj život skutkami telesného a duchovného milosrdenstva, predovšetkým v svojej rodine, blízkom okolí a medzi členkami Duchovnej rodiny;
- d) aktívne sa zapája do života miestnej Cirkvi;
- e) usiluje sa navštevovať starých, chorých, osamelých a chudobných ľudí a pomáhať im“