Modlitba ako vyjadrenie lásky

Modlitba ako vyjadrenie lásky k Bohu a Ježišovi Kristovi    

Vrúcna láska Alžbety Eppingerovej k Bohu sa prejavuje najmä jej zanietením pre modlitbu a veľkým darom rozjímavej modlitby. Už ako štvorročná pociťovala radosť z modlitby; ako sedemročná sa dlho modlievala s vystretými rukami; bez toho, žeby zanedbávala prácu, vyhľadávala každú príležitosť, aby sa mohla utiahnuť do samoty a modliť sa. „Cítila som sa silne priťahovaná k vnútornej modlitbe a nepretržitému a dôvernému spojeniu s Bohom“ (ako 12-ročná). „Usilovala som sa zostať v nepretržitom rozhovore s Bohom počas celého dňa“ (ako 17-ročná).

Pokračovať v čítaní

Láska k Ježišovi Kristovi

Láska k Ježišovi Kristovi

Výraznou črtou spirituality Alžbety Eppingerovej je láska k Ježišovi Kristovi. Už v útlom detstve dávala Ježišovi prvoradé miesto. Keď niekto rozprával o umučení, vždy pozorne počúvala a takto ho mohla postupne skúmať. Zdôverila sa, že keď mala štyri roky, počula rozhovor o Kristovom umučení a myšlienka na utrpenie, ktoré musel Ježiš podstúpiť, ju dojala natoľko, že sa pustila do plaču. Zaľúbenie v ukrižovanom Kristovi ju viac neopustilo a vo chvíľach najväčšieho utrpenia zvierala v ruke malý kríž. Hodiny náboženstva v nej zanechali hlboký dojem. Časté rozjímanie nad utrpením ukrižovaného Krista ju viedlo k ešte hlbšiemu prežívaniu tohto tajomstva. Treba tiež povedať, že farníčka Alžbeta, ktorá sa horlivo zúčastňovala na slávení liturgie, pestovala v sebe túto zbožnosť vďaka obradom Veľkého týždňa alebo pobožnosťami krížovej cesty, či pobožnosťou k Božskému Srdcu.

Pokračovať v čítaní

Prejavy a vyjadrenie lásky k Bohu

Prejavy a vyjadrenie lásky k Bohu

Už ako malé dieťa so sladkým potešením opakovala Bohu: „Chcem ťa milovať, budem ťa milovať, chcem túžiť iba po tvojej svätej vôli. Dobrý Bože, ty mi určite udelíš milosť, aby som ťa milovala, aby som milovala jedine teba a aby som vždy a vo všetkom plnila tvoju svätú vôľu.“
Zároveň v sebe pociťovala rastúcu túžbu „stať sa svätou“. Keď mala osem rokov, obávala sa, že nebude schopná dostatočne milovať Boha, a kládla si otázku: „Bože môj, budem schopná milovať ťa celý život a robiť vždy to, čo sa ti páči?“ Pokračovať v čítaní

Dobrovoľné zrieknutie sa svetskej márnosti

Dobrovoľné zrieknutie sa svetskej márnosti

Od ranej mladosti až do svojej smrti sa Božia služobnica Alfonza Mária vyhýbala všetkému, čo by mohlo zvádzať jej zmysly, rázne sa odvracala od falošných hodnôt, pohŕdala všetkými svetskými márnosťami a zrak upierala výlučne na Ježiša Krista a večný život. Už ako malé dieťa zanechávala hru, len aby sa modlila. Ako sedemročná hovorila, že od rodičov nechce nijaké darčeky, chce sa stať len svätou. Keď mala dvanásť rokov, v duši jej klíčila túžba po rehoľnom živote a cítila silnú potrebu celkom sa odpútať od sveta: „Neprestajne som Pána Boha prosila, aby ma uchránil pred svetom.“ Svoje dcéry chcela ochrániť pred všetkými nástrahami sveta: „Nenájdete útechu ani radosť v Bohu, pokiaľ ich budete hľadať vo svete. Nosíte rehoľné rúcho, aby ste svetu ukázali, že ste pre neho mŕtve. Vyvarujte sa zbytočných rečí a najmä takých, ktoré sa týkajú svetských vecí.“ K tejto téme by sme mohli uviesť ešte veľa ďalších jej citátov. Pokračovať v čítaní

Pokoj a vyrovnanosť

Pokoj a vyrovnanosť v ťažkých chvíľach

Božia služobnica udivovala okolie svojím pokojom a vyrovnanosťou napriek ťažkostiam a povinnostiam, ktoré vyplývali z jej postavenia. Potvrdzujú to mnohí svedkovia. Farár Reichard napísal: „Utrpenie spôsobené slabosťou nikdy nenarušilo jej zanietenie a pokoj. Nič ju nerozhádže, nič ju nemôže vyrušiť ani len na krátku chvíľu. V každej záležitosti prosí Boha o pomoc a každú vec mu zveruje ako jeho vlastnú. Je vážna a dôstojná; stále na nej badať jemnú vyrovnanosť, ktorá ľudí priťahuje a očaruje.“
V jednom zo svojich príhovorov matka Alfonza povedala: „Toto ťažké bremeno budem niesť dovtedy, kým bude Pán Boh chcieť, lebo som ho na seba vzala z poslušnosti voči jeho svätej vôli.“ Pokračovať v čítaní