Prejavy a vyjadrenie lásky k Bohu

Prejavy a vyjadrenie lásky k Bohu

Už ako malé dieťa so sladkým potešením opakovala Bohu: „Chcem ťa milovať, budem ťa milovať, chcem túžiť iba po tvojej svätej vôli. Dobrý Bože, ty mi určite udelíš milosť, aby som ťa milovala, aby som milovala jedine teba a aby som vždy a vo všetkom plnila tvoju svätú vôľu.“
Zároveň v sebe pociťovala rastúcu túžbu „stať sa svätou“. Keď mala osem rokov, obávala sa, že nebude schopná dostatočne milovať Boha, a kládla si otázku: „Bože môj, budem schopná milovať ťa celý život a robiť vždy to, čo sa ti páči?“Na základe zachovaných dokumentov môžeme potvrdiť, že tieto sklony sa v nej vyvíjali, keď postupne dozrievala. Dokumenty dosvedčujú, že v modlitbách si často vyprosovala milosť, aby sa vyhla všetkému, čo by ju mohlo odlúčiť od Boha. Keď prežívala obzvlášť bolestné obdobie vyprahnutosti, zdalo sa jej, že ju Boh opustil. So sebazaprením však hovorila Bohu: „Aj keď si ma opustil, ja ťa neopustím. Nechcem urobiť nič, čo sa ti nepáči. Nie, naozaj nechcem.“
Prvých pravidlách sa nachádza naliehavé odporúčanie všetko plniť z lásky k Bohu, aby sme neboli ako zuniaci cimbal, ako píše apoštol Pavol.
Všetky rozhovory Božej služobnice sa týkali Boha. Nebolo možné rozprávať sa s ňou o ničom inom než o Bohu a dobre duší. Ako sama povedala: „Je pre mňa útechou a neopísateľnou milosťou, že nedokážem hovoriť o ničom inom, len o veciach, ktoré slúžia na Božiu slávu a spásu duší.“
Zložila sľub, že s ľuďmi sa bude rozprávať iba o Božích veciach, alebo o veciach, ktoré sa týkajú spásy duší. Páter Amhard, redemptorista, ktorý ju navštívil, hovorí, že o Božích veciach rozprávala neobyčajne ľahko.