Modlitba ako vyjadrenie lásky k Bohu a Ježišovi Kristovi    

Vrúcna láska Alžbety Eppingerovej k Bohu sa prejavuje najmä jej zanietením pre modlitbu a veľkým darom rozjímavej modlitby. Už ako štvorročná pociťovala radosť z modlitby; ako sedemročná sa dlho modlievala s vystretými rukami; bez toho, žeby zanedbávala prácu, vyhľadávala každú príležitosť, aby sa mohla utiahnuť do samoty a modliť sa. „Cítila som sa silne priťahovaná k vnútornej modlitbe a nepretržitému a dôvernému spojeniu s Bohom“ (ako 12-ročná). „Usilovala som sa zostať v nepretržitom rozhovore s Bohom počas celého dňa“ (ako 17-ročná).

Farár Reichard podáva svedectvo: „V noci vstávala z postele, kľakla a dlhé hodiny trávila v modlitbe.“ Farár Reichard tiež uvádza, že po prvom období choroby a vyprahnutosti pociťuje mimoriadnu ľahkosť rozprávať sa s Ježišom Kristom. Otvorene mu vyjadruje svoje pocity lásky a oddanosti. Pýta sa ho, čo má robiť, aby sa mu zapáčila. Žaluje sa mu o všetkých pokušeniach, ktorým je vystavená vo svete a o všetkých hrozbách, ktorým čelí, o tom, čo ju vyrušuje pri modlitbách, aj o všetkých svojich duchovných slabostiach. Najmä však počas tretej choroby ju Pán pozdvihol na vysoký stupeň rozjímavej modlitby a do stavu extázy. Farár Reichard uvádza: „Rozhovory s jej Božským Ženíchom sú teraz také dôverné, že pokiaľ ide o vonkajšie veci, je akoby mŕtva a nevnímavá. Modlí sa predovšetkým za spásu duší, a to s takým zaľúbením, že celkom zabúda na seba a vôbec nedbá na svoje utrpenie.“
Mohli by sme citovať viacej takýchto vyjadrení. Božia služobnica svojim dcéram neustále rozprávala o modlitbe: „Deti moje, bolo mi dané, aby som vo vašich srdciach vzbudila záľubu v dôverných rozhovoroch s Bohom. Klaňať sa Bohu a stále mu ďakovať – aká vznešená činnosť! Aká neopísateľná blaženosť! Prišli ste sem, aby ste žili životom Ježiša Krista, životom umŕtveným, ukrižovaným podľa nášho Božského vzoru. Neustále ho študujte, rozjímajte o ňom vo dne, v noci, aby ste mu pripodobnili svoj vlastný život.“