Pokoj a vyrovnanosť v ťažkých chvíľach

Božia služobnica udivovala okolie svojím pokojom a vyrovnanosťou napriek ťažkostiam a povinnostiam, ktoré vyplývali z jej postavenia. Potvrdzujú to mnohí svedkovia. Farár Reichard napísal: „Utrpenie spôsobené slabosťou nikdy nenarušilo jej zanietenie a pokoj. Nič ju nerozhádže, nič ju nemôže vyrušiť ani len na krátku chvíľu. V každej záležitosti prosí Boha o pomoc a každú vec mu zveruje ako jeho vlastnú. Je vážna a dôstojná; stále na nej badať jemnú vyrovnanosť, ktorá ľudí priťahuje a očaruje.“
V jednom zo svojich príhovorov matka Alfonza povedala: „Toto ťažké bremeno budem niesť dovtedy, kým bude Pán Boh chcieť, lebo som ho na seba vzala z poslušnosti voči jeho svätej vôli.“Farár Busson takisto dosvedčuje: „Je stále rovnaká, na jej správaní sa nič nemení, stále má rovnakú miernosť, prívetivosť, starostlivosť a obozretnosť, stále má rovnakú horlivosť. Chce, aby sa všade zachoval duch rehole.“
Aj keď musela znášať rozličné útrapy – telesné i duchovné utrpenie, pohŕdanie a protivenstvá, jej duša bola vždy vyrovnaná a radostná. Ako sama povedala: „V utrpení som si stále pripomínala sľub, ktorý som dala Bohu ešte v detstve: že si chcem zachovať čistotu srdca, že chcem dosiahnuť svätosť a že vo všetkom chcem plniť svätú Božiu vôľu. V utrpení som si teda hovorila: ‘Budem ochotne trpieť, len aby som to dosiahla.’“
Farár Reichard o tom povedal: „Jej telesné utrpenie je nanajvýš bolestivé, ona však pociťuje takú radosť, že keby bolo možné ju toho utrpenia zbaviť, nedovolila by to.“
Matka Alfonza v príhovoroch svojim dcéram uviedla: „Vaše utrpenie by vám nemalo zarmucovať tvár ani myšlienky. Utrpenie môže urobiť dušu šťastnou už na tomto svete. Zažila som utrpenie každého druhu. Môžem vás ubezpečiť, že duša, ktorá sa mu dokáže odovzdať a prijať ho ako svoj údel, je šťastná. Áno, šťastná. Už nebude chcieť prežiť ani chvíľu bez utrpenia.“

Nádej Božej služobnice prekvitala najmä vtedy, keď spoznala Božiu vôľu, nech už bola akákoľvek. Nechala sa ňou strhnúť s úplnou dôverou, že táto vôľa, aj keď sa ľudskej prirodzenosti zdala ťažká, predsa bola tým najväčším dobrom tak pre ňu samu a  pre jej dielo ako aj pre Božiu slávu a pre spásu duší.