Prejavy a vyjadrenie čnosti nádeje

Božia služobnica Alfonza Mária sa už od detstva obracala na Boha a predkladala mu svoje prosby, ktoré sa týkali dokonalého života. Keď videla prechádzať rehoľnú sestru, v modlitbe vyslovila prianie: „Pane Bože, udeľ mi milosť, aby som ti jedného dňa mohla slúžiť ako táto milá sestra.“
Už ako malé dieťa ustavične opakovala Bohu: „Chcem ťa milovať. Dobrý Bože, ty mi iste udelíš milosť, aby som ťa milovala.“
Uvedomujúc si svoju slabosť pred Bohom, vyznávala svoju nehodnosť slovami: „Ó, Bože môj, čože som ja, že si ma navštívil a prebývaš vo mne!“
Bola však natoľko dojatá a preniknutá dobrotou a milosrdenstvom Spasiteľa sveta, že pevne dúfala, že on svojou milosťou doplní to, čo je nedokonalé v jej srdci.

Čnosť nádeje sa výrazne prejavovala v rozličných ťažkostiach.
V čase vyprahnutosti, ktorú Božia služobnica prežívala počas svojej prvej choroby, prenasledovala ju myšlienka, že všetky jej úkony nábožnosti nemajú potrebnú kvalitu, aby boli záslužné, a že pred Božím zrakom sú hriechmi. Domnievala sa, že sa stala predmetom odporu, nenávisti a kliatby, a teda už nemá zaistenú spásu. V takomto strašnom zmätku sa usilovala priblížiť k Bohu a hovorila: „Aj keď si ma opustil, ja ťa neopustím. Nechcem urobiť nič, čo sa ti nepáči.“
Zmietaná pochybnosťami o Božej dobrote a milosrdenstve sa obracala na Ježiša: „Ó, Ježišu môj, verím v teba, dôverujem ti a chcem ťa milovať.“ A slovami vyjadrovala vieru, nádej a lásku.
Pri zakladaní kongregácie mala často hrôzu z vlastnej úbohosti a slabosti. Farár Reichard v tejto súvislosti píše: „Bola úplne presvedčená, že všetko treba odovzdať do svätej Božej vôle a v otázkach rehole sa modlitbami utiekala k Božskému Srdcu, s ktorým sa o všetkom radila. Neustále čakala pomoc od Boha, dôverujúc v jeho milosrdenstvo.“
Túto dôveru vštepovala aj ostatným. Farár Reichard v jednom liste biskupovi Rässovi napísal: „Má len dôveru v Božie milosrdenstvo a takú istú dôveru vštepuje každému, kto s ňou hovorí.“
Náuky, ktoré dávala svojim dcéram, sú plné nabádania k dôvere: „Nech všetka vaša dôvera spočíva v Božom milosrdenstve a jedine v zásluhách Ježiša Krista, nášho Božského Vykupiteľa.“
Dôvera v Boha v ťažkých situáciách je jednou z hlavných čŕt jej veľkej čnosti. Vo všetkých ťažkostiach vytrvala v dôvere a modlitbe. Dokonca zložila sľub, že útechu bude hľadať jedine u svojho Božského Ženícha.
„Ježišu môj,“ povedala, „chcem urobiť všetko, čo odo mňa žiadaš, ale príď mi vždy na pomoc tvojou milosťou; do teba vkladám svoju dôveru.“
Dôverou premáhala zjavné útoky diabla.