Archív značiek: nádej

Dobrovoľné zrieknutie sa svetskej márnosti

Napísané , autor:

Dobrovoľné zrieknutie sa svetskej márnosti

Od ranej mladosti až do svojej smrti sa Božia služobnica Alfonza Mária vyhýbala všetkému, čo by mohlo zvádzať jej zmysly, rázne sa odvracala od falošných hodnôt, pohŕdala všetkými svetskými márnosťami a zrak upierala výlučne na Ježiša Krista a večný život. Už ako malé dieťa zanechávala hru, len aby sa modlila. Ako sedemročná hovorila, že od rodičov nechce nijaké darčeky, chce sa stať len svätou. Keď mala dvanásť rokov, v duši jej klíčila túžba po rehoľnom živote a cítila silnú potrebu celkom sa odpútať od sveta: „Neprestajne som Pána Boha prosila, aby ma uchránil pred svetom.“ Svoje dcéry chcela ochrániť pred všetkými nástrahami sveta: „Nenájdete útechu ani radosť v Bohu, pokiaľ ich budete hľadať vo svete. Nosíte rehoľné rúcho, aby ste svetu ukázali, že ste pre neho mŕtve. Vyvarujte sa zbytočných rečí a najmä takých, ktoré sa týkajú svetských vecí.“ K tejto téme by sme mohli uviesť ešte veľa ďalších jej citátov. Pokračovať v čítaní →

Pokoj a vyrovnanosť

Napísané , autor:

Pokoj a vyrovnanosť v ťažkých chvíľach

Božia služobnica udivovala okolie svojím pokojom a vyrovnanosťou napriek ťažkostiam a povinnostiam, ktoré vyplývali z jej postavenia. Potvrdzujú to mnohí svedkovia. Farár Reichard napísal: „Utrpenie spôsobené slabosťou nikdy nenarušilo jej zanietenie a pokoj. Nič ju nerozhádže, nič ju nemôže vyrušiť ani len na krátku chvíľu. V každej záležitosti prosí Boha o pomoc a každú vec mu zveruje ako jeho vlastnú. Je vážna a dôstojná; stále na nej badať jemnú vyrovnanosť, ktorá ľudí priťahuje a očaruje.“
V jednom zo svojich príhovorov matka Alfonza povedala: „Toto ťažké bremeno budem niesť dovtedy, kým bude Pán Boh chcieť, lebo som ho na seba vzala z poslušnosti voči jeho svätej vôli.“ Pokračovať v čítaní →

Prejavy a vyjadrenie čnosti nádeje

Napísané , autor:

Prejavy a vyjadrenie čnosti nádeje

Božia služobnica Alfonza Mária sa už od detstva obracala na Boha a predkladala mu svoje prosby, ktoré sa týkali dokonalého života. Keď videla prechádzať rehoľnú sestru, v modlitbe vyslovila prianie: „Pane Bože, udeľ mi milosť, aby som ti jedného dňa mohla slúžiť ako táto milá sestra.“
Už ako malé dieťa ustavične opakovala Bohu: „Chcem ťa milovať. Dobrý Bože, ty mi iste udelíš milosť, aby som ťa milovala.“
Uvedomujúc si svoju slabosť pred Bohom, vyznávala svoju nehodnosť slovami: „Ó, Bože môj, čože som ja, že si ma navštívil a prebývaš vo mne!“
Bola však natoľko dojatá a preniknutá dobrotou a milosrdenstvom Spasiteľa sveta, že pevne dúfala, že on svojou milosťou doplní to, čo je nedokonalé v jej srdci.

Pokračovať v čítaní →

Praktizovanie čnosti nádeje

Napísané , autor:

Praktizovanie čnosti nádeje počas celého života

Od útlej mladosti až do smrti mala Božia služobnica jediný cieľ, jedinú métu: dôvodom jej bytia a konania bol vždy jedine Boh, ktorému úplne a bezvýhradne dôverovala. Farár Busson sa jedného dňa opýtal chorej Alžbety: „V čom podľa vás spočíva najväčšie šťastie na tomto svete, v živote a po smrti?“ Odpovedala mu: „V tom, že máme iba Boha. Boh je všetko. Kde je Boh, tam je plnosť, a kde Boh nie je, tam je ničota. Mať Boha na tomto svete je v podstate také isté šťastie, aké majú svätí v nebi. Na zemi sa nevieme z Boha naplno radovať, ale neznamená to, že ho máme menej radi.“

Pokračovať v čítaní →