Láska k Ježišovi Kristovi

Láska k Ježišovi Kristovi

Výraznou črtou spirituality Alžbety Eppingerovej je láska k Ježišovi Kristovi. Už v útlom detstve dávala Ježišovi prvoradé miesto. Keď niekto rozprával o umučení, vždy pozorne počúvala a takto ho mohla postupne skúmať. Zdôverila sa, že keď mala štyri roky, počula rozhovor o Kristovom umučení a myšlienka na utrpenie, ktoré musel Ježiš podstúpiť, ju dojala natoľko, že sa pustila do plaču. Zaľúbenie v ukrižovanom Kristovi ju viac neopustilo a vo chvíľach najväčšieho utrpenia zvierala v ruke malý kríž. Hodiny náboženstva v nej zanechali hlboký dojem. Časté rozjímanie nad utrpením ukrižovaného Krista ju viedlo k ešte hlbšiemu prežívaniu tohto tajomstva. Treba tiež povedať, že farníčka Alžbeta, ktorá sa horlivo zúčastňovala na slávení liturgie, pestovala v sebe túto zbožnosť vďaka obradom Veľkého týždňa alebo pobožnosťami krížovej cesty, či pobožnosťou k Božskému Srdcu.

Je ohromujúce, že mladá Alžbeta mala veľmi skoro rozvinutý zmysel pre odčiňujúcu hodnotu Kristovho utrpenia; videla v ňom vyjadrenie Kristovej lásky k ľuďom a sama hovorila, že Ježiš zomrel, aby odčinil hriechy ľudí a dosiahol u svojho Otca odpustenie hriechov. Svoju vieru stále vyznávala v tajomstve vykúpenia, ktoré malo ústredné postavenie v jej rozjímaní a nábožnosti.
Ďalšou charakteristickou črtou duchovného života Božej služobnice je jej túžba po dôvernom spojení s Kristom. Tento postoj vyjadruje rôznymi spôsobmi. Keď rozpráva o modlitbe, vyslovuje túžbu byť pred Ježišom a celý deň velebiť a chváliť jeho meno.
Pri svätom prijímaní jej prichádza na um takáto prosba: „Môj milovaný Ježiš, teraz ťa mám vo svojom srdci. Tak dlho som po tebe túžila! Teraz iste zostaneš v mojom srdci. Pozri, celkom sa ti odovzdávam. Ty iste ozdobíš moje srdce čnosťami, ktoré sú ti najmilšie. Už nikdy viac ťa nechcem uraziť, a tak mi vždy pomáhaj, Ježišu môj. Mária, Matka moja, príď a pomôž mi klaňať sa Ježišovi, práve som ho prijala do svojho srdca.“ Takto vyjadrovala pocit Kristovej prítomnosti v nej a tiež túžbu, aby jeho prítomnosť pretrvávala.
Vyjadruje sa aj mystickejšie, keď hovorí o Kristovi ako Božskom Ženíchovi: tu už prichádzame k spojeniu lásky. V období, kedy žila podľa vzoru panenstva pod vedením farára Reicharda, mohla sa považovať za „zasvätenú pannu“. Neskôr, keď sa stala členkou Kongregácie Najsvätejšieho Spasiteľa, mohla si prisvojiť titul Kristova nevesta a týmto menom nazývať aj ostatné sestry v kongregácii.
Prvých pravidlách sa uvádza, že matka Alfonza Mária je veľmi vnímavá „voči milosrdnej láske Ježiša, ktorý uzdravuje chorých a pozorne načúva súženiam tých, ktorí k nemu volajú z hĺbky svojej biedy“.
A nakoniec aj predstava „Krista žijúceho vo mne“, ktorú možno čítať medzi riadkami na mnohých miestach, je jasne vyjadrená v Prvých pravidlách: „Duch dcér Božského Vykupiteľa má byť duch Ježiša Krista a musí sestry kongregácie oživovať a napĺňať do takej miery, aby to bolo možné vidieť vo všetkých ich skutkoch a slovách. Jedným slovom, je treba, aby mohli povedať spolu s apoštolom: ‘Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.’“