Rodina je základná bunka spoločenstva. Hlavou Svätej rodiny bol sv. Jozef, ktorého nazývame aj pestúnom Pána Ježiša. Aj napriek ťažkostiam, že nebolo pre nich miesta v Betleheme, keď sa išli zapísať, že museli utekať do Egypta a pod., sa vždy postaral o to, aby Ježiš a Mária mali kde bývať. Ako pestún, sa vzorne staral o dieťa Ježiša a vychovával ho v múdrosti.   

Pokračovať v čítaní →

Uzdravovateľ a najväčší služobník Panny Márie sú ďalšie tituly, ktorými môžeme nazvať sv. Jozefa. Sv. Jozef, ktorý bol od večnosti zapojený do tajomstva vtelenia Boha, spolupracoval  na veľkom diele vykúpenia tým, že prijal Máriu v požehnanom stave do svojho domu a tým aj Boha-Ježiša. Skrze zásluhy Ježiša a príhovor Panny Márie získal mnohé milosti, za čo im v pokore slúžil v ich každodenných potrebách. Pokračovať v čítaní →

Matka Alfonza Mária prechovávala veľkú dôveru voči sv. Jozefovi. O niekoľko dní neskôr sa zdalo, že nebo odpovedá na túto jej slepú dôveru.

Postulantka Margarete Chevreux, mala byť nástrojom, cez ktorý chcel svätý Jozef naplniť Božie úmysly. Keďže alsaský dialekt jej bol cudzí, len s námahou sa dorozumievala so sestrami. Pôsobilo to na ňu tak deprimujúco, že sa chcela vrátiť domov. Ale matka Alfonza Mária, ktorej sa s tým zdôverila, jej povedala: „Môžete pokojne odísť, ale vy sa aj tak opäť vrátite.“

Pokračovať v čítaní →