Dňa 18. marca pocítila ctihodná matka Alfonza Mária vnuknutie zveriť všetky starosti ohľadne stavby nového domu svätému Jozefovi. V nasledujúci deň (19. marca, na jeho sviatok) mu zasvätila kongregáciu, aby sa stal jej ochrancom a živiteľom a pomohol postaviť nový rehoľný dom.

„Farár Reichard napísal 21. marca 1850 biskupovi Rässovi: ,Dovolím si Vašej biskupskej milosti predložiť plány a návrhy nákladov na prestavbu a rozšírenie nášho kláštora v Niederbronne. Výdavky budú značné a Vaša biskupská milosť sa nás iste opýta, akými prostriedkami disponujeme, aby sme ich pokryli. Premýšľal som už o tom a usúdil som, že ak to bude Božie dielo, on rozhodne, či je taká stavba potrebná a, poskytne nám na ňu náležitú pomoc. To sám Boh bude stavať! Vaša biskupská milosť možno povie: Je to pekná myšlienka, ale bude sa dať aj uskutočniť? Tu je ľahká odpoveď:  Ak skúmame, čo sa v tomto dome deje, nemôžeme pochybovať, že je to Božie dielo. Keď sme začínali, nemali sme ani halier.´

Ako dobrý správca predložil farár Reichard svojmu biskupovi aj správu o finančnej situácii. Veľká časť majetku, ako aj všetky jeho opravy boli zaplatené. Minulo sa na to dvadsaťsedemtisíc frankov a tritisíc frankov zostalo ešte v pokladni. Superior Reichard konštatuje: ,Nie je to dôkaz, že Boh sa o všetko stará? Neprevinil by som sa proti Prozreteľnosti, keby som pochyboval o jej ochrane? S tritisíc frankami v pokladni predsa môžem pokračovať v diele, ak som ho dokázal začať s ničím!´“ (PERRIN, J. M.: Život matky Alfonzy Márie Alžbety Eppingerovej, s. 100).

V istý deň dostal kaplán Lienhart od neznámeho človeka list nasledovného znenia: „Keď počúvam vnútorný hlas a to, a to čo mi od stredy rána diktuje, oznamujem Vám, že svätý Jozef na mňa proti mojej vôli nalieha, aby som odovzdal ctihodnej matke Alfonze Márii a ctihodnému otcovi Reichardovi sumu osemtisíc frankov a pomohol im tak pri stavbe nového krídla kláštora.“

Keď sa napokon s dovolením biskupa Rässa rozhodlo, že sa postaví nový, veľký kláštor, farár Reichard nasadil do boja o dielo všetky svoje sily. Napísal biskupovi: „Stavba má byť dobrá a nemá stáť viac, ako je nevyhnutné. Prichádzam, Vaša biskupská milosť, prosiť, aby ste mi poskytli svoju podporu.“

Dňa 27. apríla mu prišiel oznámiť že práce sa začali. Ale keďže je pôda pod stavebným pozemkom močaristá, musí sa spevniť mocnými pilótami, čím sa výdavky značne zvýšia. Jeho dôvera v úspech diela je neotrasiteľná a tak pokračuje: „Pred niekoľkými týždňami som Vašej biskupskej milosti oznámil, že máme na novostavbu istých 15 000 frankov.. Boh žehná svojmu dielu. Nemôže to byť inak, keď jeho ochrancom a staviteľom je svätý Jozef. Aké veľké Božie milosrdenstvo! (porov. PERRIN, J. M.: Život matky Alfonzy Márie Alžbety Eppingerovej, s. 102).

V jednej z vízii počula Alfonza Mária ako jej Spasiteľ povedal: „Pozri, dcéra moja, svätý Jozef, môj otec, bude osobitným ochrancom a patrónom tohto domu. Na jeho príhovor sa tejto reholi dostane veľa milostí. Áno, celkom osobitných milostí!“ Potom dostala poučenie o jednoduchosti tohto svätca: „V jednoduchosti tohto svätca, môjho otca, mám zaľúbenie. Preto ho dávam tomuto domu za ochrancu.“  (PERRIN, J. M.:, Život matky Alfonzy Márie Alžbety Eppingerovej, s. 100-102).

Zakladatelia kongregácií či iných inštitútov už od začiatku zakladali svoje dielo len v dôvere v Božiu prozreteľnosť. Videli, že táto ich dôvera neostáva sklamaná. Niederbronské sestry mali vo zvláštnej úcte sv. Jozefa a do istej miery ho považovali aj ako svojho živiteľa, tak ako ho Reichardova pokorná viera považovala za staviteľa pri realizácii veľkých stavebných záležitostí kongregácie. (porov. PFLEGER, L.: Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa nazývaná Niederbronnské sestry, s. 59).