Ľudia si oddávna uctievali Sv. Jozefa. Jeho najvýraznejšie charakteristiky postupne vkladali do prosieb a tak vznikli Litánie k sv. Jozefovi. V nich nachádzame aj tieto dve významné zvolania: Jozef najposlušnejší a Milovník chudoby. Tieto Jozefove čnosti oslovili aj blahoslavenú Alfonzu Máriu, ktorá si zvolila sv. Jozefa za hlavného patróna kongregácie.

„Biskup Räss podal správu do Ríma o udalostiach v Niederbronne a zvlášť o početných návštevách matky Alfonzy Márie, o jej víziách a extázach. Dostal príkaz od kardinála Antonelliho vykonať prísnu kontrolu. Kardinál sa pozastavil nad početnými návštevami a nad tým, že sa v tlači objavili dva malé zväzky bez cirkevného schválenia. Aj Räss o tom informoval farára Reicharda a naznačil mu, aby matka Alfonza Mária prišla k nemu do Štrasburgu, aby si tam sama vykonala exercície. Bez obáv a strachu hneď oznámila, že je pripravená. Dňa 30. 1. 1851 odišla do označeného kláštora. Biskup Räss ju zdržal dva týždne a rozprával s ňou denne niekoľko hodín o náboženských otázkach a o otázkach týkajúcich sa rehoľného života, o celom jej vnútornom živote, zvlášť o víziách. Týchto 14 dní poskytlo biskupovi možnosť vytvoriť si obsiahlejší a pevnejší úsudok. Keď ju prepustil, napísal farárovi Reichardovi, že nadobudol priaznivú mienku a vyplnil želanie pápeža i Cirkvi. Podal o tom správu: ,Vo svojej odvahe, horlivosti a pôsobení neodporuje ničomu, čo vyžaduje doba.´ Overovanie, ktoré urobil biskup Räss v Niederbronne a potom v Štrasburgu, znamená pre nás veľa. Cirkev sa musí správať preverujúco, keď sa v ľudskom živote javia mimoriadne veci ako vízie, extázy, prejavy, kde je všetko také plné milosti. Človek sám pokiaľ len môže, musí preverovať, či je to pravé. Nie je totiž iba Boží Duch, ale aj zlý duch, čo dokázalo pozoruhodné stretnutie s istou „mystičkou”. Tvrdila, že má tiež vízie, ale bola odhalená a všetko sa od nej s odporom odvracalo, zatiaľ čo rešpekt matky Márie Alfonzy jej víziami stále stúpal. U nej pôsobil Boží Duch, odtiaľ jej poslušnosť a podriadenosť požiadavkám Cirkvi. Preto si aj určila svätého Jozefa, muža poslušnosti a chudoby, za patróna kongregácie. Áno, dokonca za hlavného. Tým, že sa zakladateľka bez váhania podriadila požiadavkám Cirkvi, otvorili sa nové vyhliadky pre kongregáciu. Boh požehnal tieto štrnásťdňové exercície a zakladateľka v nich prijala nové svetlo pre vedenie spoločenstva. Biskup Räss bol už vždy plný chvály pre kongregáciu: ,Jej duch je znamenitý,´ napísal biskupovi Weissovi zo Speyeru.” (SCHNEIDT, G. – GUTH A.: Poučenia o živote ct. Matky Alfonzy Márie Eppingerovej, s. 38-39).

Sv. Jozef, je právom vzývaný ako najposlušnejší. Len čo spoznal Božiu vôľu, zjavenú vo sne skrze anjela, hneď ju poslušne splnil. On, milovník chudoby, je vzorom skromnosti pre všetkých. Vážil si to, čo mal a nesťažoval si na to, čo mu chýbalo. Podľa vzoru tohto slávneho patróna, aj blahoslavená Alfonza Mária, spoznajúc Božiu vôľu, sa hneď v poslušnosti podriadila cirkevnej autorite, ktorá chcela preskúmať či jej vízie sú od Boha. Chudobná, sa úplne spoliehala na Boha, ktorý jej poslal sv. Jozefa, aby zabezpečil potrebné prostriedky pre kongregáciu.