Uzdravovateľ a najväčší služobník Panny Márie sú ďalšie tituly, ktorými môžeme nazvať sv. Jozefa. Sv. Jozef, ktorý bol od večnosti zapojený do tajomstva vtelenia Boha, spolupracoval na veľkom diele vykúpenia tým, že prijal Máriu v požehnanom stave do svojho domu a tým aj Boha-Ježiša. Skrze zásluhy Ježiša a príhovor Panny Márie získal mnohé milosti, za čo im v pokore slúžil v ich každodenných potrebách.„Dôvera v Pannu Máriu musí byť čo najhorlivejšou modlitbou a príhovorom svätého Jozefa. Dôvera v blahoslavenú Pannu je milosť neba, o ktorú treba neustále prosiť. Ale žiaden svätý to nebude pre nás účinnejšie vyprosovať než svätý Jozef, najväčší služobník Panny Márie.“ (BUSSON, C.-I.: Život a vízie, s. 103).
Sv. Jozef neustále pokračuje vo svojom poslaní. Keď mu Boží Syn zveril do ochrany novú kongregáciu a jej členov, on sa nedal zahanbiť. Vidiac, že mladučká kongregácia ešte stále potrebuje svoju matku, ktorá je smrteľne chorá, vyprosí pre ňu uzdravenie u „svojho Syna“.
„V nedeľu 10. marca 1850 matku Alfonzu Máriu pripútal na lôžko nával slabosti, že takmer nemohla rozprávať a tvár jej blčala v horúčke. Keď v utorok lekár konštatoval zápal pľúc, chorá bola blízko smrti. V tejto ťažkej situácii ju spovedník povzbudzoval: „Dcéra moja, maj odvahu a ráno ti bude lepšie. Boh určite vie, aká si potrebná pre svoje deti. Chce, aby si ešte pracovala na jeho česť a na spásu druhých. Tvoje duchovné dcéry sa za teba modlia k svätému Jozefovi a ja budem zajtra sláviť Najsvätejšiu obetu na tento úmysel. V kaplnke dostaneš sväté prijímanie.“ Celú noc veľmi trpela a na jej uzdravenie zostávalo málo nádeje. Ale ráno, keď zazvonil zvonček, pocítila istú úľavu. Vstala teda a bez pomoci šla do kaplnky, zúčastnila sa na svätej omši a prijala Pánovo telo. Na prekvapenie všetkých bola zrazu zdravá.“ (PERRIN, J.M.: Život matky Alfonzy Márie Alžbety Eppingerovej, s. 99).