15. 11. 1932   Uzdravenie päťmesačného chlapčeka Franza Taboureana;
Diagnóza: Colisepsia

Päťmesačný Franz bol ťažko chorý a 11. novembra 1931 sa lekári vzdali nádeje na jeho záchranu. Spoločenstvo sestier sa rozhodlo modliť novénu k matke Alfonze Márii. Pritom sa modlili trikrát Otče nás, Zdravas Mária a Sláva Otcu, aby ďakovali Bohu za milosti, ktoré Boh udelil ich zakladateľke – jej osobne, ako aj celej kongregácii.
Dňa 14. novembra 1931 lekár opúšťal chlapčekovu izbu slovami, že za pol hodiny skoná. Napriek tomuto tvrdeniu chlapček ešte na druhý deň žil. Sr. Valesia, ktorá ho ošetrovala však videla, že je to jeho posledná hodina. Tento stav trval do večera. Keď rodičia opustili jeho izbu nastalo zlepšenie. Chlapec prišiel k sebe, začal prijímať tekutiny a zakrátko bol úplne uzdravený.
Je potrebné poznamenať, že akonáhle sestry ukončili novénu, chlapec bez prestania plakal – deň a noc bez toho, aby sa zistil dôvod. Rodina preto začala znovu novénu k matke Alfonze Márii, tentoraz ako vďakyvzdanie Bohu. Chlapec sa potom upokojil.

sr. Marie.Catherine

13. 5. 1932   Uzdravenie pána T.; Diagnóza: Obojstranný zápal pľúc

Pán T. (42) prišiel 12. marca 1932 do nemocnice s obojstranným zápalom pľúc a teplotou 40,5 °C. Táto teplota trvala 10 dní napriek nasadenej liečbe. Stav sa beznádejne zhoršil, chorý prijal sviatosť pomazania chorých a vyspovedal sa. Potom nastalo také zhoršenie, že lekár predpokladal len 48 hodín života.
Vtedy sa sestry spolu s chorým začali modliť novénu k matke Alfonze Márii. Chorý mal teplotu 40,3 °C. Na nasledujúci deň mu teplota klesla na 38,3 °C a postupne sa znižovala až na 37,5 °C. Lekár bol veľmi prekvapený a vyjadril sa, že ide o bezprostredný zázrak.
Bol to nadprirodzený zásah, ktorý možno vnímať ako milosť.

sr. Ambroise

27. 2. 1932   Uzdravenie Florenza Baera; Diagnóza: Septicemia ľavého ramena

Florenz (37), vojnový invalid trpel na tuberkulózu ľavého ramena. Lekár 23. novembra 1931 rameno chirurgicky otvoril, ale chorý aj tak veľmi trpel. Kosť sa vzhľadom na intenzívnu tvorbu hnisu rozpadla a lekár nariadil operáciu na 21. decembra, avšak táto musela byť presunutá na 23.decembra 1931. Keďže stav sa zhoršoval sestry sa začali modliť novénu k našej zakladateľke, aby na jej príhovor vyprosili uzdravenie chorého alebo aspoň záchranu ramena. Po dvoch dňoch modlitieb nastalo zlepšenie, bolesti ustúpili, chorý sa pozbieral. O pár dní lekár skonštatoval, že kosť sa opäť zrástla. Po snímkovaní ramena, dňa 27. februára 1932, lekár operáciu vylúčil a konštatoval zlepšenie. Chorý sa zakrátko tešil úplnému vyliečeniu.

Sr. Leontina

2. 4. 1931  Obrátenie

V nemocnici sa liečil chorý, ktorý nechcel počuť o náboženstve. Nikto sa ani neodvážil dúfať, že si tento chorý splní povinnosť k Veľkej noci. Samotný kňaz sa o ňom vyjadril: „O tom  mi nemusíte rozprávať!“
Ošetrujúca sestra  však predsa poprosila staršie sestry z Niederbronnu, aby sa spolu s ňou modlili k matke Alfonze Márii, aby všetci chorí v nemocnici prijali sviatosti. Sestra nestrácala nádej a nebola sklamaná. Bez toho, aby s chorým predtým hovorila, sám si požiadal možnosť vyspovedať sa a na nasledujúci deň prijal Eucharistiu.

Sr. Adolphine