Praktizovanie čnosti nádeje počas celého života

Od útlej mladosti až do smrti mala Božia služobnica jediný cieľ, jedinú métu: dôvodom jej bytia a konania bol vždy jedine Boh, ktorému úplne a bezvýhradne dôverovala. Farár Busson sa jedného dňa opýtal chorej Alžbety: „V čom podľa vás spočíva najväčšie šťastie na tomto svete, v živote a po smrti?“ Odpovedala mu: „V tom, že máme iba Boha. Boh je všetko. Kde je Boh, tam je plnosť, a kde Boh nie je, tam je ničota. Mať Boha na tomto svete je v podstate také isté šťastie, aké majú svätí v nebi. Na zemi sa nevieme z Boha naplno radovať, ale neznamená to, že ho máme menej radi.“

Vo všetkom sa usilovala plniť iba Božiu vôľu. Keď ju plnila, vkladala všetku dôveru v Boha  a to v otázkach života na tomto svete ako aj v otázkach večného života. „Ó, Ježišu, v týchto nepokojných dňoch musíš pomôcť svojej Cirkvi. Len ty to môžeš urobiť a ty jej musíš pomôcť. Ó, Mária, neodmietaj túto modlitbu. Veď je to otázka cti tvojho Syna a jeho Cirkvi.“
Neprestajne a zo všetkých síl sa k tomu snaží viesť aj všetkých hriešnikov. Jej prianie a túžba ju nabádajú k ustavičnej a vrúcnej modlitbe za obrátenie hriešnikov.