Prejavy a vyjadrenie lásky k blížnemu   

Ešte pred založením kongregácie bola Božia služobnica členkou Tretieho rádu svätého Františka a členkou bratstva Božského Srdca Ježišovho. Farár Reichard tiež zaviedol službu navštevovania chorých, do ktorej sa Alžbeta Eppingerová aktívne zapájala v obdobiach, keď sa jej vrátilo zdravie.

Už v mladom veku jej záležalo na posväcovaní blížnych. Túto horlivosť prejavovala už v detstve a v čase dospievania voči svojim blížnym a blízkym: voči rodičom a súrodencom, sluhom, voči deťom, s ktorými sa hrávala, voči spolužiakom a priateľom. Neustále sa ich snažila viesť k tomu, aby sa stránili hriechu, milovali Boha a praktizovali čnosti, a to aj napriek výsmechu a urážkam.

Láska Božej služobnice bola zameraná predovšetkým na spásu blížneho. Neúnavne sa modlila za hriešnikov a usilovala sa o ich obrátenie. Hovorila: „K hriešnikom pociťujem veľkú nehu; vidím v nich Božie stvorenia a predmet jeho lásky.“
Farár Reichard dosvedčuje: „Cíti sa stále priťahovaná akousi neodolateľnou silou k Bohu ako svojmu Spasiteľovi a takisto neprestajne a s rovnakou silou túži k nemu priviesť všetkých hriešnikov.“

Aj neskôr, počas tretieho obdobia choroby, sa ďalej pridržiavala tohto úmyslu, keď prijímala množstvo návštevníkov po celý deň, nehľadiac na únavu. Rozprávala im len o Bohu a posväcovaní ich duše. Nakoniec túto horlivosť, ktorá jej planula v duši, roznecovala aj vo svojich dcérach: „Žiadne úsilie, žiadna námaha ani žiadna obeta vám nesmie byť ťažká, keď to vyžaduje láska k blížnemu.“

Pri stretnutí s Božou služobnicou došlo k mnohým obráteniam. Farár Reichard dosvedčuje: „Každý od nej odchádzal dojatý až k slzám.“
Farár Glöckler uvádza: „Pôsobí blahodarným dojmom a každý od nej odchádza hlboko dotknutý a dáva si spásonosné predsavzatia na celý život.“
Farár Busson opisuje: „Celé zástupy návštevníkov od nej odchádzali s uspokojeným srdcom. Jedni pocítili útechu vo svojich trápeniach, druhí boli pripravení zanechať nezriadený spôsob života, a ďalší sa zase upevnili v konaní dobra.“

Mnohé duše naplnené úzkosťou, nepokojom, pochybnosťami a pokušením sa obracali na Božiu služobnicu a našli u nej svetlo, upokojenie a posilu, a podali o tom svedectvo. Povedala im, že v takýchto skúškach človek nesmie klesať na duchu, ale má s dôverou pozdvihnúť srdce k Bohu a len od neho čakať pomoc.