„Dôvera v Pannu Máriu je milosť neba, o ktorú musíme ustavične prosiť. Keby som len mohla všetkým povedať, s akou dôverou sa majú obracať k Božej Matke, s akou horlivosťou sa za nich v prosbách prihovárať, aby dosiahli pomoc od Boha.“ Tieto slová vyslovila bl. Alfonza Mária pre 170 rokmi a vyjadrujú jej najvyššiu túžbu a tou je svätosť a nebo. Dnes tieto slová nestratili nič na aktuálnosti, lebo aj my túžime po spolupráci s Pannou Máriou, na posvätení seba a sveta aj modlitbou posvätného ruženca v mesiaci októbri.

Zvlášť, keď prežívame obdobie plné obáv, neistoty a strachu. Stačí prejaviť človeku ochotu načúvať mu a byť mu na blízku, tak ako to bolo v prípade Elvíry, ktorá píše:

“Obdobie, ktoré som práve prežila bolo jedno z najhorších a plné obáv. Môj jediný syn, lekár, vždy veľmi usilovný a vyznamenaný, po úspešnej práci vo výskumnom ústave, nečakane stratil miesto. Zdalo sa, že sa nič nedeje a všetko sa zakrátko vyrieši, pretože prísľubov na nové miesto bolo niekoľko – vo svojom odbore je naozaj špecialista. Plynuli však mesiace a nič sa nedialo. Syn sa dostal až na hranicu vyčerpanosti – dokonca bola nevyhnutná pomoc psychológa. Po celý tento dlhý čas som sa denne modlila a prosila som všetkých tradičných svätých ako aj našich drahých zomrelých, aby mu pomohli nájsť východisko z tejto ťažkej situácie. Ale nič sa nedialo a začala som byť nespokojná a sklamaná. Plynuli ďalšie mesiace plné strachu. Situácia sa zmenila v prvých októbrových dňoch, keď som sa vybrala s príbuznými zo Sicílie do našej krásnej Baziliky sv. Pavla za hradbami v Ríme. Príbuzní, vidiac moje neľahké položenie, nechceli mi robiť žiadne starosti. Presvedčila som ich však, že s radosťou ich budem sprevádzať. Neskoro popoludní sme prišli k bazilike. Zdalo sa, že je už zatvorená. Ale našli sme ešte jedny dvere otvorené – bola to bočná brána. Práve prebiehala modlitba Večerných chvál pátrov benediktínov za asistencie niekoľkých sestier – čo som sa dozvedela až dodatočne. Naozaj som spočiatku nerozumela o čo ide a tak som poprosila o vysvetlenie prítomné sestry. Po vysvetlení mi jedna sestrička darovala depliant o ich zakladateľke matke Alfonze Márii Eppingerovej. Nikdy predtým som také meno nepočula ani mi to nič nehovorilo, ale jej fotografia ma ihneď upútala: vážny, smelý, rozhodný a pritom milý pohľad mi hneď dodal odvahy! V danom momente som ešte zachytila na poslednej strane modlitbu na obdržanie milostí.  Po návrate domov, ešte v ten večer, som nechala všetko ostatné stranou a začala som sa modliť s úmyslom, že budem takto pokračovať deväť dní prosiac matku Alfonzu Máriu ako matka o príhovor za problémy môjho syna. Modliac sa takto intenzívne, na tretí alebo štvrtý deň prišla správa, že syn môže nastúpiť do zamestnania. Viac som nepochybovala o milosti zhora. Ďakujem matke Alfonze Márii a všetkým svätým! Každý večer pokračujem v modlitbe a matka Alfonza Mária sa stala mojou dôverníčkou v malých i veľkých problémoch, od ktorých nie som v živote ušetrená.

Vaša Elvíra, september 2009