„Najväčšia milosť, ktorú nám Boh udelil, je Eucharistia a kňazstvo,

vďaka ktorému nám kňazi môžu vysluhovať sviatosti.“

Toto sú slová mystičky bl. Alfonzy Márie,

krstným menom Alžbety Eppingerovej

1. Zrod úcty ku kňazom a kňazskému stavu u mladej Alžbety

Je namieste pýtať sa, ako sa mohla už u malej Alžbety zrodiť úcta ku kňazskej dôstojnosti, kňazom a kňazstvu?

Musíme povedať, že táto úcta rozhodne začala u nej výchovou v rodine Eppingerovcov.

Prvé spomienky, o ktorých Alžbeta rozpráva, nám umožňujú spoznať atmosféru, ktorá vládla v rodine. V Autobiografii, z jej vlastných úst sa dozvedáme, aká bola dôležitá v rodine starosť o dobrú mravnú a náboženskú výchovu napriek ťažkej práci a nakoľko si ona sama cení hodnotu zásad, ktorých sa jej dostalo dobrou výchovou.

Opakovane sú v jej životopise zaznamenané dialógy na rôzne témy s jej matkou a otcom. Obaja sa jej snažili dať odpoveď na jej otázky a ako sama Alžbeta hovorí: „Dlho som si pamätala ich odpovede.“ Takisto si uchováva spomienku na láskavé gestá matky a otca a na to, ako sa k nim utiekala o pomoc, keď mala ťažkosti s pamäťou, aby sa naučila úlohy do školy.

Od rodičov sa Alžbeta učí aj úcte a zmyslu pre poslušnosť a čoskoro sa stáva schopnou posudzovať svoje činy. Má pevnú a rozhodnú, ba dokonca tvrdohlavú povahu, ale v rodičoch nachádza istých a bezpečných vodcov, ktorí ju učia poznať samú seba a ovládať sa. Ďalšou silnou črtou dobrej výchovy sú rozhovory s rodičmi, ktoré odhaľujú ich schopnosť odovzdávať druhým vlastné náboženské presvedčenie jednoduchým spôsobom a to rečou každodenného života. Sú to rozhovory o modlitbe, o kňazoch a ich úlohe, o utrpení a smrti Krista na kríži a o večnosti. Treba povedať aj to, že Alžbeta ako najstaršia dcéra zavčasu vníma reč dospelých, ktorú vedú medzi sebou.

celá prednáška  – na stiahnutie v pdf