„Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy (Ž 25, 10).

Poslušnosť je charakterizovaná ako ochota podriadiť sa a vyplniť prianie či rozkaz niekoho. Sväté písmo je zaplavené príkladmi poslušnosti, ale aj neposlušnosti Božiemu slovu. Hneď v prvej knihe Svätého písma sa píše o neposlušnosti prvých rodičov – jedli zo zakázaného stromu (porov. Gn 3, 1 – 6). A keď prvý Izraelský kráľ Saul neposlúchol Božie slovo, prorok Samuel povedal Saulovi: „Poslušnosť je lepšia ako obeta“ (1 Sam 15, 22). Preto žalmista hovorí: „Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: ,Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon´“ (Ž 40, 7-8). V tomto duchu píše aj autor listu Hebrejom: „Je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. Preto keď prichádza na svet, hovorí: ‘Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je napísané o mne, aby som plnil tvoju vôľu, Bože‘“ (Hebr 10, 4-7). Tieto slová sa vzťahujú na Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý bol najposlušnejší Otcovej vôli.

otvoriť celý článok – pdf