Tŕňová  koruna
 – nespravodlivosť spôsobená našimi hriechmi

Počas tohto pôstneho obdobia chceme uvažovať
       –   nad tŕním korunovaním Ježiša  –
a nad príčinou, prečo to Ježiš musel znášať.

Z  evanjelia svätého Jána sa stručne dozvedáme:
„Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ! (Jn 19, 2-3).

Čo to v skutočnosti pre Ježiša znamenalo? Tento druh mučenia si židia vymysleli špeciálne pre Ježiša.

V nijakom historickom prameni nenájdeme zmienku o takomto mučení pred ukrižovaním. Na Turínskom plátne vidno, že z mnohých miest na Ježišovej lebke tiekla krv a vytvorila škvrny. Tie sú dôsledkom toho, že tŕne z tŕňovej koruny prebodli cievy na hlave. Tŕňová koruna mala tvar čepca, ktorý pokrýval celú Ježišovu hlavu. Chirurgovia narátali trinásť rán, ktoré tŕne spôsobili na čele, a ďalších dvadsať rán vzadu. Predpokladajú, že celkovo ich mohlo byť až päťdesiat. Nakoľko sa pod kožou na hlave nachádza sieť nervových zakončení a ciev, tŕňová koruna spôsobovala strašnú bolesť a krvácanie.

„Ak vezmeme do úvahy, že na koži hlavy sa na jednom cm² nachádza vyše 140 bodov citlivých na bolesť, môžeme si predstaviť strašné utrpenie, aké Ježiš znášal počas tohto hrozného korunovania,“ napísal Coppini, riaditeľ Anatomického inštitútu na Univerzite v Bologni. Výskum potvrdil, že miesta, z ktorých vytekala krv, sa zhodujú s anatómiou kapilár a ciev, ktoré sa nachádzajú na hlave. Je to ďalší dôkaz o hodnovernosti Turínskeho plátna, pretože krvný obeh opísali a preskúmali až v roku 1593.

Ako meditovala nad tŕňovou korunou blahoslavená Alfonza Mária?

Skúsme aj my teraz uvažovať nad utrpením Ježiša

Boh nás často skúša a nechá nás tápať a blúdiť v biede jednotvárnosti, ale nemožno sa mu spreneveriť a byť mu neverný. Niet inej cesty, len na nej vytrvalo pokračovať.
Taký človek sa nemusí o nič starať, iba v dôvere pokračovať a ako dieťa vložiť Bohu do rúk svoj nedostatok bez toho, aby sa znepokojoval a trápil. Keď sa nad tým trápime, znamená to, že hľadáme samých seba a to sa stáva z našej vlastnej vôle, pýchy a egoizmu. Bohu je príjemné aj to, keď mu dokážeme ďakovať za všetko, aj za „sucho“, ktoré je v nás, pretože aj toto je užitočné. Keď toto trápenie prijmeme s odovzdanosťou do jeho vôle, Boh nám dá vždy viac lásky a vždy viac milosti. Naučí nás vnútornej pokore a sebazapreniu, sebapoznaniu a lepšiemu poznaniu Boha.
V čase vnútorného utrpenia dosiahneme v nás takýto stav len pod podmienkou, že sa nebudeme spoliehať na seba samých, ale dokonca dokážeme Bohu za to ďakovať, lebo aj tak si nič lepšieho nezaslúžime. Toto je veľmi dôležitá škola.

Keby ste len poznali a vedeli, aké užitočné je vnútorné utrpenie. Veď len vtedy sme disponovaní robiť pokroky v čnosti a dokonalosti. Je to veľmi tvrdé, ale je to tak. Niet väčšej príležitosti robiť pokroky než v čase, keď vnútorne trpíme a v našom vnútri nastane čas sucha. Len tam máme príležitosť spoznávať seba a Boha. A pritom, čo je najhlavnejšie, pochopiť, že všetko pochádza od neho. Toto je najlepšia škola pre vnútorný život.

Čomu nás učí tŕním korunovaný Ježiš?

Evanjelista Ján hovorí: „Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ! “ (Jn 19, 2-3). Pred naším zrakom je zaujímavý obraz. Na Ježišovej hlave vidíme korunu, ktorá je označená hodnosťou, ale aj bolesťou. Áno, život je taký, kto prijíma hodnosť, musí počítať s tým, že prijíma aj bolesť. Ježišova koruna je bremeno nás všetkých, bremeno našich hriechov. Týmto výjavom nám Ježiš dáva poriadnu lekciu: vládnuť znamená slúžiť a navyše niesť ťarchu celého sveta. Kráčame s ním, a preto keď Jeho hlavu pokryli tŕním, aj našu hlavu raz niekto pokryje tŕním. Za každú službu nečakajme nič iné len tŕnie, rany po klincoch, rany po bičoch a potom kríž, lebo učeníka čaká taká istá cesta ako aj Majstra.
V jednej vízii ponúkol Ježiš svätej Kataríne Sienskej tŕňovú korunu a veniec z ruží. Mala si z nich vybrať a ako jeho skutočná nasledovníčka vybrala si tŕňovú korunu.

Blahoslavenej Alfonze Márii v jednej vízii Ježiš povedal: „Teraz ti chcem dať poznávacie znamenie pravej nevesty Kristovej“, a nasadil jej na prst diamantový prsteň, na ktorom bolo napísané: veľké a ťažké utrpenie, húževnatosť, vytrvalosť a veľkodušnosť. Potom zložil zo svojej hlavy tŕňovú korunu, nasadil jej ju. Potom zdvihol do výšky veľký čierny kríž a povedal: „To je môj kríž, na ktorom som trpel a zomrel. Moja dcéra, to, čo bolo pre mňa spásou, bude aj pre teba spásou. Musíš pretrpieť výsmech, potupu, pohŕdanie a všetku neprajnosť. Budeš bičovaná telesnými utrpeniami a pribitá na kríž. Vezmi teraz tento kríž a polož sa naň, lebo to je tvoj osud, to ti bude podielom.“ (Z Vízií, 21. októbra 1849).

Je veľký rozdiel počúvať o znášaní utrpenia svätých a prijatí utrpenia vo svojom osobnom živote, ale dlho neváhajme. Ak nás Ježiš uzná za hodných nasadiť nám tŕňovú korunu, nebráňme sa a dajme si ju na hlavu. Tak sa staneme podobní Ježišovi Kristovi.
A spomeňme si na Ježišove slová v Getsemanskej záhrade: ,,No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ (Mk 14, 36). Tým nám Ježiš dáva ďalšiu lekciu, preto nebojme sa padať pod krížom, on naučí aj vstať a kráčať ďalej na Kalváriu nášho života.

Pokračovať v čítaní – celý článok