„Pred očami mám tvoju dobrotu a konám podľa tvojej pravdy“ (Ž 26,3). Konanie je uvážený čin, rozhodnutie vôle niečo urobiť. Johann Gottlieb Fichte hovorí, že o hodnote človeka nerozhoduje to čo vie, ale to čo koná.
Veľkosť svätého Jozefa spočíva v tom, že aj keď mlčí, jeho mlčanie nie je pasívne; on koná. To čo počuje hneď uskutočňuje: „…neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je zo Svätého Ducha. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal k sebe svoju manželku. Nepoznal ju, kým neporodila syna. A dal mu meno Ježiš.“ (Mt 1, 20-21. 24-25) Svätý Jozef je Boží muž, ktorý sa hneď stotožňuje s vôľou Boha. Nepýta sa neveriacky ako kňaz Zachariáš. Uverí Božiemu poslovi a následne urobí to, čím bol poverený. Avšak to nie je jednorázový skutok. On prijal Máriu, a keď sa jej narodil syn, dal mu meno Ježiš. Neskôr, po ďalšom sne, keď sa mu opäť zjavil Pánov anjel, „on vstal, v noci vzal dieťa a jeho matku a odišiel do Egypta“ (Mt 2, 14). A neskôr opäť vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Keď v Judei bolo nebezpečné sa usadiť, varovaný vo sne šiel do Galiley. (porov. Mt 2, 21-22). Jozef, napriek prekážkam, nebezpečenstvám a ťažkostiam konal to, čo mu Pán povedal. On konal hneď, neodkladal, veď išlo o život, najskôr Márie a potom Ježiša.
Založiť novú rehoľu osobou, ktorá je chorá a často pripútaná na lôžko, sa zdá nezmyslom. Blahoslavená Alfonza Mária nikdy na to nepomyslela, chcela slúžiť Pánovi v reholi, ktorá už existovala. Avšak sám Spasiteľ, 4. septembra 1848, ju požiadal týmito slovami: „Pri obete svätej omše obdarím tvojho spovedníka potrebným svetlom zhora vo veci novej rehole a jej zriadenia. Dcéra moja, už nebude trvať dlho a dám ti poznať podobu rehole i spôsob, akým má byť zriadená.“ (PERRIN, J.: Život matky Alfonzy Márie Eppingerovej, s. 69). Len čo blahoslavená Alfonza Mária spoznala poslanie a cestu nového diela, bez váhania ho začala uskutočňovať. Farárovi Reichardovi predložila svoj jasný a presvedčivý plán. Nová rehoľná rodina však potrebovala vlastný príbytok. Bolo treba osloviť ľudí, ktorí o rodiacom sa diele nič netušili. Preto farár Raichard spočiatku návrhy odmietal. Blahoslavená Alfonza Mária sa však nevzdávala. Ustavične povzbudzovala kňaza a neprestávala ho prosiť. V noci 21. mája 1849 sa jej zjavil Spasiteľ a povedal: „Povedz svojmu spovedníkovi, že s týmto mojím dielom musí hneď začať!“ (tamže, s. 75). Potom už farár Reichard neváhal a začal s kúpou domu zatiaľ, čo v izbe Alfonzy Márie sa usilovne pracovalo na dokončení nových rehoľných pravidiel. Kto vezme na seba bremeno, aby riadil takéto dielo, a aby takýmto spôsobom uskutočňoval Pánov príkaz? Veď blahoslavená Alfonza Mária bola krehkého zdravia, chorá a za posledné štyri roky už tretíkrát pripútaná na lôžko bolesti. Avšak ona, dôverujúc Pánovi, 28. augusta 1849 odišla z rodičovského domu, aby prevzala zodpovednosť viesť novú rehoľu. I keď predstavy blahoslavenej Alfonzy Márie, že bude Bohu i ľuďom slúžiť v tichu a samote malého kláštora sa ukázali omylom. Ľudia vo svojich starostiach, úzkostiach a v núdzi si k nej stále častejšie hľadali cestu. Počet návštevníkov zo dňa na deň rástol. A ona pokračovala v konaní dobra. Pritom bola predstavená, zároveň magistra noviciek, správkyňa i hospodárka. Nemala žiadne zaručené zdroje pomoci na ďalší deň. Nemala skúsenosti, z ktorých by mohla čerpať. Nebola tradícia, či žičlivý dobrodinec… S Božou pomocou však dokázala plniť svoje poslanie. Keď do kláštora prichádzali žiadosti o pomoc, blahoslavená Alfonza Mária s veľkou horlivosťou išla k chorým, aby ich povzbudila, ošetrila a postarala sa o spásu ich duše. Vo vlastnom kláštore dávala stravu ráno aj napoludnie početným deťom, a mnohým z nich aj šatstvo. Raz večer, keď sa modlila pred svätostánkom, jej Pán povedal, aby jej dcéry viac meditovali nad jeho utrpením. Keď mu povedala, že im to povie ráno, počula hlas, aby im to povedala ešte v ten večer. A ona príkaz hneď vyplnila. (porov. tamže s. 92).
Tak ako svätý Jozef aj blahoslavená Alfonza Mária konala ihneď, aby uskutočnila Božiu vôľu pri zachraňovaní nesmrteľných duší.