Homília kardinála Kurt Kocha

pri ďakovnej svätej omši za blahorečenie Alfonzy Márie Eppingerovej
v kostole Panny Márie Sedembolestnej v Campo Santo Teutonico vo Vatikáne,
29. októbra 2018

Byť blahoslavení, pretože sme Bohom milovaní

Dnešné čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom sa skladá iba z dvoch veršov a vo svojej stručnosti je neprekonateľné. Avšak jeho význam nemožno za žiadnu cenu podceniť. Tieto dva verše určujú duchovnú autobiografiu, ktorú Pavol vysvetľuje pred svojimi čitateľmi a vedie ich k svedectvu obrátenia: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 19b-20a). Tieto slová objasňujú podstatu ako sa stať a byť kresťanom: moje „Ja“, ktoré chce byť autonómnou a sebaistou osobou, musí zomrieť, musí sa pretaviť do novej osoby a byť znovu prijatým do tohto širšieho „Ja“. Kto dovolí, aby sa takéto obrátenie udialo v jeho srdci, stáva sa veriacim, ako Pavol hneď po tom poznamenáva: „Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2, 20b).

Pavol, po revolučnom zážitku svojho obrátenia pochopil seba samého týmto spôsobom a žil ako nová osoba. Do jeho nasledovania možno začleniť aj novú blahoslavenú, ktorá kontemplujúc kríž Ježiša Krista, pochopila, čo znamená darovať seba samú. Keďže blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová sa cítila Bohom milovaná, stala sa nástrojom jeho lásky, najmä k chudobným, starším a chorým. Ako tá, ktorá si zamilovala Boha, stala sa neúnavnou rozdávateľkou Božej lásky. Do stredu svojho života a diela postavila ohlasovanie Božieho milosrdenstva, vidiac v tom aj úlohu spoločenstva, ktoré založila, a to Kongregáciu sestier Božského Vykupiteľa, ako to podčiarkol kardinál Angelo Becciu počas homílie v katedrále v Štrasburgu 9. septembra, pri príležitosti jej blahorečenia: Jej „charizma je zameraná na Božie milosrdenstvo: ísť do domu chudobných a reagovať na ich duchovné a materiálne potreby praktizovaním skutkov milosrdenstva.“

Blahorečenie Alžbety Eppingerovej, rehoľným menom Alfonzy Márie, ktoré si zvolila ku cti sv. Alfonza z Liguori, nám príkladným spôsobom ukazuje, čo znamená byť definovaný blahoslavený, čo znamená byť blahoslavený. Znamená to zobrať si Ježiša Krista ako mieru všetkého, dať sa Ním samým nazývať blahoslaveným a teda žiť v mimoriadnej blízkosti s Ním, ako to jasne vyplýva z jeho blahoslavenstiev. Z blahoslavenstiev vyžaruje intímne tajomstvo Ježiša Krista. Oni sú, podľa krásnych slov pápeža Benedikta XVI. v knihe o Ježišovi z Nazaret, ako „skrytá vnútorná biografia Ježiša, portrét jeho postavy”. Podobne svätý Augustín vyjadril svoje presvedčenie, že iba Ježiš skutočne a plne realizoval kázanie na vrchu, v centre ktorého sa nachádzajú blahoslavenstvá.

Iba v tejto kristologickej perspektíve sa z blahoslavenstiev vynára aj význam učeníka v nasledovaní Ježiša. Dnešné evanjelium o nasledovaní kríža nám pripomína, že kariéra Ježiša bola odlišná od tej, ktorá je bežná medzi nami ľudí. Nechcel robiť vzostupnú kariéru. Pozná len kariéru nadol, smerom ku krížu. Je to kariéra, ku ktorej Ježiš nabáda aj nás: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16, 25). Tento základný postoj nemožno pochopiť do hĺbky bez obrátenia sa k Ježišovi Kristovi. A toto obrátenie predpokladá, že sa vzdialime od svetského spôsobu života, ktorý má tendenciu vyhlásiť za blahoslavených tých, ktorí sú úspešní, majú popularitu a prípadne aj materiálny blahobyt. Ale Ježiš tak nemyslí. Blahoslavení, hovorí tým, ktorí nemajú prostriedky a poznajú chudobu. Dokonca prenasledovaným a utláčaným pre jeho meno adresuje pozdravné posolstvo. A mohol by sa odlišne správať ten, kto povedal: ste blahoslavení, dávajúc svoj život na kríž a predpovedajúc svojím učeníkom lepší osud než je jeho?

Život a smrť Ježiša poukazujú príkladným spôsobom na to, čo znamená žiť podľa ducha blahoslavenstiev a týmto spôsobom sa stať blahoslaveným. A tu sa teda rysuje základná charakteristika osoby, ktorá je blahoslavená. Blahoslavený, blahoslavená vyhľadáva rovnakú kariéru smerom nadol, akú prijal Ježiš. Túto kariéru vyhľadávala aj blahoslavená Alfonza Mária najmä prostredníctvom svojej služby chudobným a chorým, v ktorých stretávala Boha. V skutku bola presvedčená, že v blížnom môže vidieť Boha. A tak sa mohla naplno venovať najkrehkejším, pretože si privlastnila ducha Ježiša Krista, ktorý v podstate pozostával v pokore a chudobe. Chudoba predstavuje oporný bod všetkých blahoslavenstiev. Chudoba, v konečnom dôsledku, je synonymom tvorivosti a ukazuje, v čom pozostáva kresťanský život: byť prijatým a žiť vo vďačnosti, mať hlad po Bohu a smädiť po jeho láske. Byť chudobný pred Bohom znamená byť mu vďačný za celý život, znamená vnímať život ako nezaslúžený dar, ktorý musíme Bohu vrátiť ako odpoveď na dar života, ktorý nám dal Stvoriteľ a ako odpoveď na dar svojho života, ktorý nám ponúkol Vykupiteľ.

Tu sa nám konkrétne objavuje tajomstvo života blahoslavenej Alfonzy Márie Eppingerovej. Cítila, že je Bohom milovaná a zažila to predovšetkým prostredníctvom kontemplácie o Pánovom kríži. Kríž je v skutočnosti najvýraznejším znakom toho, že Ježiš sa neuspokojil s ohlasovaním lásky k ľuďom iba slovami, ale draho zaplatil za túto lásku, pretože v láske na kríži, daroval krv svojho srdca za nás, ľudí. Urobiac tak, prijal nás neodvolateľne za svojich. Blahoslavená Alfonza Mária kontemplovaním kríža, do hĺbky pochopila, čo znamená vykúpenie, čo znamená, že my, ľudia, môžeme byť vykúpení len prostredníctvom lásky, a preto byť vykúpení spočíva v tom, že sme milovaní.

Tak dokážeme pochopiť aj hlbší dôvod, prečo blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová založila rehoľné spoločenstvo zasvätené Božskému Vykupiteľovi, “Congregatio sororum a Divino Redemptore”. Ako blahoslavená, teraz žije v prítomnosti svojho Vykupiteľa a preto nám môže určite pomôcť prehĺbiť našu vieru v Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa a ohlasovať ju všetkým, slovami i skutkami. Preto, aby sme vyjadrili radosť z blahorečenia Alfonzy Márie Eppingerovej, niet lepšej cesty než prejaviť našu vďačnosť Ježišovi Kristovi, ktorý nekonečne miluje každého človeka a nepovažuje ho za výsledok slepého osudu, ale ako jednotlivcov, nás miluje osobitnou láskou a vyzýva nás, aby sme túto lásku odovzdávali všetkým ľuďom vôkol nás.

Túto lásku však môžeme odovzdávať presvedčivo iba vtedy, ak necháme Krista prebývať v nás a ak budeme vyznávať tú istú vieru, ktorú vyjadril svätý Pavol slovami: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“. Táto premena osoby je hlbokou skúsenosťou najmä pri Eucharistickom slávení, ktorá nás transformuje na mužov a ženy Eucharistie a transformuje celý náš život na eucharistickú modlitbu. Toto všetko môžeme konkrétne vidieť v živote a smrti blahoslavenej Alfonzy Márie Eppingerovej. Na nej sa odzrkadľujú slová vyslovené svätým Pavlom: „Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ Amen.