Od detstva som bol veľmi chudý, krehkej postavy a v neskoršom veku mi zistili tachykardiu. V roku 1968 ma hospitalizovali v nemocnici na onkologickom oddelení, lebo mi zistili uzliny na štítnej žľaze. Musel som podstúpiť radioterapiu. Mal som byť pod kontrolou lekárov, ale vraj sa stratila moja zdravotná dokumentácia a viac som tomu nevenoval pozornosť. Tachykardia ma však naďalej trápila, mával som závraty a tak mi naordinovali liek Trimepranol. S týmto liekom som si upravoval zdravotný stav takmer 38 rokov. V roku 2008 som bol pri mori a pri plávaní som dostal kŕče, ale také silné, že ma z vody museli ťahať. Nasledovalo rapídne chudnutie, nervozita, tachykardia, tlak 80/60, únava, silné závraty. Pri mojej výške 172 cm som vážil už iba 50 kg. Dňa14. júna 2008 som navštívil lekára a ten mi ihneď urobil magnetickú rezonanciu krčnej chrbtice a nariadil návštevu endokrinológa.

Nasledovala séria vyšetrení: echo štítnej žľazy, krvné testy, punkcia štítnej žľazy, histologické vyšetrenia, atď. Zistenie bolo kruté: karcinóm štítnej žľazy v pokročilom štádiu, ktorý pozostával z dvoch rakovinových zhubných nádorov a to z pravej strany vo veľkosti 1,9×1,6 cm a na ľavej strane 1,6×1,1 cm presahujúce až k hlasivkám. Bola nutná okamžitá operácia s rizikom, že určite mi poškodia hlasivky a stratím hlas. Vtedy som už vedel, že musím okrem lekárskej pomoci hľadať predovšetkým duchovnú pomoc a podporu. V spoločenstve sestier, kde som slúžil sväté omše som poprosil o modlitbu a duchovné doprevádzanie. Podelil som sa s nimi s mojou starosťou, bolesťou a riskantnou operáciou, ktorá ma čaká. Sestry sa veľa nevypytovali, len mi podali obrázok s portrétom ich zakladateľky matky Alfonzy Márie Eppingerovej, kde som na rube obrázka našiel modlitbu za jej blahorečenie a čo je najdôležitejšie modlitbu na získanie milostí. Mlčky som odišiel. Sestry tiež mlčky odišli do kaplnky a začali sa modliť deviatnik k ich zakladateľke za dobrý priebeh operácie a moje uzdravenie. Taktiež túto správu podali ďalším spolusestrám a priateľom, aby sa pridali k modlitbe za uzdravenie za pátra Alexandra, teda za mňa.

Dňa 18. júna 2008 som bol hospitalizovaný. Musím priznať, že mi nebolo všetko jedno, ale s veľkou dôverou som sa obrátil k matke Alfonze Márii, aby sa prihovárala za mňa pred Božím trónom. Po hospitalizácii nebolo veľa času na premýšľanie, pretože začali predoperačné vyšetrenia a na druhý deň hneď ráno už ma aj presúvali na operačný sál a 19. júna som bol urgentne operovaný. Mysľou mi iba prebehlo, že už je to so mnou zrejme veľmi zle a musím byť pripravený, že sa neprebudím.

Operácia prebehla pri plnej anestézii a trvala takmer dve hodiny. Nič si nepamätám, ale podľa svedectva zdravotného personálu som neskôr pochopil, že po skončení operácie ma nemohli prebudiť z narkózy. Trvalo to zrejme dlhší čas, životné funkcie mi zlyhávali, preto zodpovedný lekár oznámil môjmu predstavenému do kláštora, kde som býval, čo sa deje a profesionálne dodal: „Operácia bola náročná, musíme počítať so všetkým, pre prípad doneste mu aj šaty”.

Vtedajší prior páter Norbert a ekonóm páter Elio sa snažili ihneď prísť do nemocnice, i keď to tiež trochu trvalo. Medzitým sa personálu podarilo prebudiť ma. Na operačnom lôžku ma previezli na izbu. Keď som sa dobre rozhliadol okolo seba, bol som prekvapený, akých mám starostlivých spolubratov, ktorí sú už pri mne. Prudko som sa posadil a zišiel som z postele, aby som ich privítal, čím som ošetrujúceho lekára a personál, ktorý na mňa dohliadal poriadne vydesil a prekvapení mi začali dohovárať: „Čo to robíte, zatočí sa Vám hlava a padnete.” Chcel som situáciu trochu nadľahčiť a tak som povedal, že mne sa točí hlava až po piatich litroch vína. V tom sa lekár na mňa s údivom pozrel a poriadne prekvapený skonštatoval: „Vy rozprávate!” Totižto pred operáciou som musel podpísať, že súhlasím s rizikom, že pri poškodení hlasiviek možem stratíť hlas, lebo nádory boli už na hlasivkách a bolo treba do nich operačne zasiahnuť. Samozrejme, že lekár a personál ma ihneď uložili na lôžko a spolubratia neprezradili, že prišli už so šatami.

Na druhý deň, v sobotu 21. júna  mi odstránili drenáž a tak som sa mohol pokojne prechádzať po izbe bez akejkoľvek pomoci. Na ďaľší deň, v nedeľu 22. júna, som už zišiel pešo o poschodie nižšie, aby som mohol slúžil svätú omšu v nemocničnej kaplnke. Dňa 23. júna, tri dni po tak ťažkej operácii mi lekár oznámil, že tachykardia zmizla, žiadny Trimepranol viac nepotrebujem, závraty hlavy prestali, tlak sa upravil 120/80 a tak ma prepustil z nemocnice. V ten istý deň, keď som sa vrátil domov mi niečo na izbe chýbalo a tak som sa vybral do obchodu a na ulici som stretol priateľov, ktorí vedeli, že mám ísť na operáciu a tak si mysleli, že sa na ňu ešte len chystám. Povedal som im, že už som po nej. Keď zbadali jazvu na hrdle, zistili, že je tam malinká rana už takmer zahojená. Sám som tomu neveril a tak som sa po návrate do izby pozrel do zrkadla a naozaj bola tam už len jemná jazva.

Po tak náročnom odstránení nádorov na strume a hlasivkách som po pravidelných, takmer dvojtýždenných kontrolách – na veľké prekvapenie lekárov – nemusel absolvovať žiadne chemo- alebo -rádioterapie. Zhodnotili to ako nevysvetliteľný jav a dali mi k dispozícií celú moju zdravotnú dokumentáciu.

Pri kontrole po roku lekári nechápavo prezerali snímky, že všetko je zahojené bez stopy a potvrdili, že po operácii, vzhľadom na pokročilé štádium karcinómu štítnej žľazy, uzdravenie v mojom prípade bolo náhle, úplné, trvalé a bez recidívy.

Dnes, keď píšem toto svedectvo, prešlo viac ako 12 rokov. Cítim sa veľmi dobre, zvýšila sa mi telesná váha a cítim dostatok síl a energie, aby som mohol slúžiť všetkým, ktorých mi Boh posiela. 

Za toto uzdravenie vďačím silnému príhovoru dnes už blahoslavenej Alfonzy Márie, o ktorý prosili sestry a priatelia. K tejto svätici som si zachoval dodnes mimoriadne intenzívny vzťah a stále viac vnímam, že sa stala mojou každodennou duchovnou sprievodkyňou a matkou.

Pri každej príležítosti, ťažkosti a problémoch mojich a hlavne iných, ktorí sa mi zverujú, sa k nej obraciam a jej príhovor u Pána je veľmi intenzívny a silný. Mnohí mi dávajú informácie o obdržaných milostiach na jej príhovor. Blahoslavená Alfonza Mária nech neustále oroduje za nás! Boh je veľký a mocný a načúva prosbám svojich verných svätých a blahoslavených, ktorí – keď ich vytrvalo prosíme – nám môžu sprostredkovať u Najvyššieho veľa milostí, aj milosť uzdravenia! Nech je za toto uzdravenie oslávený a zvelebený všemohúci Boh!

páter Alexander, august 2008