Hoci matku Alfonzu Máriu niektorí považovali za svätú už počas jej života, rozhodujúci zlom pre jasnejšie uvažovanie o svätosti Božej služobnice nastal v roku 1931. Dňa 17. augusta 1931 sa kardinál van Rossum zastavil v Oberbronne. Willem Marinus Van Rossum bol holandský kňaz, redemptorista, ktorý bol kardinálom a prefektom Propaganda fide (dnes Kongregácia pre evanjelizáciu národov), a ktorý bol kardinálom-protektorom kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Práve on povedal novickám tejto kongregácie: „Veľkú radosť mi spôsobila aj iná myšlienka: myšlienka na vašu svätú zakladateľku. Už som veľa počul o tejto zbožnej Božej služobnici, aj keď ešte nie je na oltári. Nie som pápež a obyčajný smrteľník ju nemôže vyhlásiť za svätú. Keby som bol pápežom, urobil by som to.

Máte svätú zakladateľku. V rehoľnej matke Alfonze Márii máte sväticu, ktorá si tak dobre vybrala svoje meno. Bola veľká Božia služobníčka, ale jednoduchá duša, veľmi jednoduchá duša. Boh si vždy vyberá jednoduchú a skrytú dušu, ako bola svätá Terézia od Dieťaťa Ježiš, ktorá sa snažila slúžiť len Bohu a páčiť sa mu.“

Počas tejto návštevy kardinál vyjadril generálnej predstavenej matke Virgínii želanie, aby sa začala proces blahorečenia. V liste z 19. februára 1932 kardinál uviedol, že po pozornom prečítaní Bussonovho diela nevidí žiadne ťažkosti pre začatie kauzy blahorečenia, a že napísal štrasburskému biskupovi Mons. Ruchovi, aby „viac posúval napredovanie kauzy vašej svätej matky“. Dňa 21. septembra 1931 boli vypočutí dvaja  svedkovia. Svedectvo sestry Léonie poskytuje zaujímavé prvky týkajúce sa povesti svätosti. Sestra Léonia pochádzala z Darmstadtu, kam sestry kongregácie prišli na podnet jej otca a noviciát absolvovala v Oberbronne v čase, keď matka Alfonza Mária ešte žila. Okrem iného uviedla dve predpovede matky Alfonzy Márie týkajúce sa jej vlastnej smrti a smrti farára Reicharda, ktoré sa skutočne splnili. Povedala tiež: „Všetky sestry mali veľkú úctu k matke predstavenej, až na niekoľko zriedkavých výnimiek. Vždy som mala vysokú mienku o jej svätosti. Po jej smrti sa väčšina sestier začala k nej utiekať. V jednom z poučení zakladateľky som počula, ako povedala svojim sestrám: ,Prosím nášho Pána o milosť, aby sa na mňa po mojej smrti zabudlo, aby o mne už nikto nehovoril.“

Toto svedectvo, najmä bod týkajúci sa zakladateľkinej prosby, aby sa na ňu po jej smrti zabudlo, odhaľuje základný duchovný postoj matky Alfonzy Márie: „slúžiť Bohu a dostať sa do neba“ bez toho, aby hľadala svoju márnu slávu. Alžbetu od prvých rokov zaujímala predovšetkým Božia sláva, poznať Boha, milovať ho. Sama povedala: „Počas siedmeho roku môjho života vo mne výrazne vzrástla túžba lepšie poznať Boha, viac ho milovať, viac sa mu páčiť. Táto túžba bola taká intenzívna, že mi spôsobovala vnútorné utrpenie. Premýšľala som o tom a celé hodiny som sa zaoberala len myšlienkou ako sa mám správať, aby som sa stala milšou Bohu. Preto som často nechala deti, s ktorými som sa hrala, odišla som nabok, pozerala som sa na oblohu a chvíľu som rozmýšľala o radosti, ktorá bude v nebi. Vzdychala som a hovorila: ,Môj Ježiš, či aj ja dosiahnem nebo?‘ Niekedy ma prepadal strach, že sa do neba nedostanem.

Jedného dňa ma rodičia vzali na pole. Kým boli zaneprázdnení, trochu som sa vzdialila, sadla som si a pozerala na oblohu. Vtedy sa vo mne opäť, bez toho, aby som to chápala, prebudila túžba po svätosti. Povedala som: ,Chcem sa stať svätou. Ale ako sa ňou môžem stať? Ani neviem, čo musím urobiť, aby som sa ňou stala!‘ Pri týchto slovách som sa rozplakala, zopla som ruky, zdvihla ich k nebu a povedala: ,Radšej nechcem dostávať to, čo mi dávajú rodičia (čiže malé darčeky), radšej sa chcem stať svätou.‘“

dočítať celý článok – pdf