„Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam“ (Ž 77,7). Uvažovanie či rozjímanie pomáha prehodnocovať udalosti života a vyvodiť závery pre ďalšiu činnosť. Avšak uvažovanie je možné len v tichu a v sústredení.

„Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov, a budem rozjímať a tvojich obdivuhodných činoch. O svojich cestách rozmýšľam a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky“ (Ž 119, 27. 59). Sväté Písmo nám ponúka príklady uvažovania. Mojžiš uvažoval prečo horiaci ker nezhára. Dávid uvažoval nad dobrodeniami, ktoré mu Pán preukázal, najmä, že jeho trón bude upevnený naveky. Mária uvažovala, čo znamená pozdrav, ktorým ju anjel pozdravil. Jozef, ako pravoverný Izraelita, tiež uvažoval nad udalosťami. Keď zistil, že Mária, jeho snúbenica, je v požehnanom stave, uvažoval nad situáciou, v ktorej sa ocitol. Svätý Písmo uvádza: „Jozef, jej manžel, bol spravodlivý človek a nechcel ju vystaviť potupe, ale chcel ju tajne prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel“ (Mt 1,19-20). Jozef ako spravodlivý a čestný človek uvažoval a hľadal odpoveď na otázku „Čo urobiť?“ Hľadal pred Bohom riešenie tejto náročnej situácie. A Boh ho nesklamal a poslal svojho anjela. Neskôr mohol v Betleheme spolu s Máriou uvažovať nad splneným prísľubom Boha prebývajúceho medzi nami.

Blahoslavená Alfonza Mária, ešte ako dieťa, rozmýšľala a celé hodiny sa zaoberala len jedinou myšlienkou, ako sa má správať aby bola milá Bohu. Preto sa často utiahla a v tichom kúte domu sa nerušene modlila. Rozmýšľala a hľadala účinný prostriedok, ako sa chrániť pred hriechom. Keď uvažovala ako zmierniť urážky, ktorých sa Bohu dostáva hlavne v nedeľu, Pán jej vnukol myšlienku, že spoločná modlitba ruženca v kostole počas nedieľ a sviatkov môže zachrániť mnohé duše od hriechu. Katolícky mesačník Alsaska o nej vtedy napísal: „Už dlho sa nezaoberá vecami tohto sveta. Získala nezvyčajnú ľahkosť ducha, pohľad, ktorý jej dovoľuje čítať vo svedomí ľudí a mať veľký vplyv na všetkých, ktorí sú jej nablízku.“ (PERRIN, J.: Život matky Alfonzy Márie Eppingerovej, s. 58). Pri zakladaní rehole sa blahoslavená Alfonza Mária v narastajúcej tme pochybností pýtala sama seba či je to všetko skutočnosť alebo je hračkou ilúzií. Avšak dôverujúc Bohu, mlčky zotrvávala v rozjímaní nad všetkým čo jej Pán zjavil o svojom diele. Svojim sestrám odporúča: „Skúmajte bez prestania svojho Božského učiteľa; rozjímajte o jeho živote dňom i nocou, aby ste pripodobnili svoj život jeho životu.“ (LUTTENAUER, J.: Myšlienky Matky Alfonzy Márie, s. 25) Ovocie dobre vykonaného rozjímania je, že „duša sa obráti, ak je v hriechu, oživí svoju horlivosť, ak je vlažná, posilní sa v pokušeniach, utrpeniach a v námahách, v ktorých by chcela podľahnúť“ (tamže, s. 26). Keď po necelom roku od založenia kongregácie, v marci 1850, blahoslavená Alfonza Mária uvažovala o tom, že kláštor je už primalý, pocítila vnuknutie zveriť všetky tieto starosti svätému Jozefovi. 19. marca 1850 mu zasvätila kongregáciu, aby sa stal jej ochrancom a živiteľom a pomohol im postaviť nový rehoľný dom. Neskôr farár Reichard napísal svojmu biskupovi: „Boh žehná svojmu dielu. Nemôže to byť inak, keď jeho ochrancom a staviteľom je svätý Jozef“ (PERRIN, J.: Život matky Alfonzy Márie Eppingerovej, s. 102).

Uvažujme!

Uvažujme hlavne nad slovami, ktoré nám zanechali evanjelisti vo Svätom Písme.

Tam Pán dáva spoznať svoju vôľu a plány, ktoré má s nami.