„Budem počúvať, čo povie Pán Boh“ (Ž 85,9), hovorí žalmista. Teda už zbožní Izraeliti praktizovali mlčanie tým, že dávali priestor Bohu, aby k nim hovoril. Mladučký Samuel v noci ticha počul hlas a poučený kňazom Helim, odpovedal na volanie: „Hovor Pane, tvoj sluha počúva!“ (1 Sam 3,10). Aj svätý Jozef počúval Pánov hlas cez anjela, ktorý sa mu zjavil vo sne hovoriac: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1,20). Po odchode mudrcov sa Jozefovi opäť vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta…“ (Mt 2,13).
Keď štrnásťročná Alžbeta Eppingerová pristúpila k prvému svätému prijímaniu, „bolo pre ňu ťažké byť v hluku medzi ostatnými deťmi,“ lebo chcela byť sama so svojim Bohom a načúvať mu. (tamže, s. 27) Neskôr počula vnútorný hlas: „Buď pokojné, dieťa moje, si celkom moje, …“ (PERRIN, J.: Život matky Alfonzy Márie Eppingerovej, s. 29). V utrpení načúvala čo jej hovoril kňaz i Boh. Spasiteľ jej povedal: „Budem sa s tebou stále viac a viac zjednocovať. Ale ty musíš počúvať aj najmenšie a najtichšie vnuknutia môjho srdca, lebo som to ja, kto hovorí k tebe a poúča tvoje svedomie“ (tamže, s. 42). Preblahoslavená Panna Mária jej povedala: „Vyhľadaj pána farára … aby sa v kostole ľud modlil ruženec každý večer“ (tamže, s. 45). Najdokonalejším načúvaním blahoslavenej Alfonzy Márie boli vízie a extázy. V nich, okrem poučení pre návštevníkov, jej Pán dal spoznať podobu rehole i spôsob, akým má byť zriadená. „V novej reholi, ktorú založíš, máš učiť iných, ako sa majú zachovať v utrpení a podobných skúškach“ „Mlč, trp, modli sa!“ (tamže s. 69-70). Aj počas rokov vedenia kongregácie, ktorú založila, blahoslavená Alfonza Mária pozorne načúvala hlasu svojho Božského Ženícha: „Dbaj na mlčanie, sama rozprávaj plná pokoja. Pros ma a ja ti oznámim, čo máš hovoriť a robiť. Vždy budem pri tebe so svojou milosťou.“ (tamže s. 87). „… pripravuj srdcia svojich sestier, ukáž im spôsob a druh sebazaprenia, aby stále viac opúšťali seba. Žiadaj od nich vnútornú pokoru a mlčanie, aby vo svojich srdciach stále viac vnímali môj hlas“ (tamže, s. 92). „Dbaj na to, aby na bremeno, ktoré máš znášať pre toto dielo, nevyšla žiadna sťažnosť z tvojich úst! … Konať budem ja, ty však trp a mlč!“ (tamže, s. 98) „Pozri, dcéra moja, svätý Jozef, môj otec, bude osobitným ochrancom a patrónom tohto domu. Na jeho príhovor sa tejto reholi dostane veľa milostí. Áno, celkom osobitných milostí!“ (tamže, s. 101). Keď nával slabostí ju pripútal na lôžko, nemohla rozprávať a tvár jej blčala v horúčke, jej spovedník ju povzbudzoval: „Boh chce‚ aby si ešte pracovala na jeho česť a spásu druhých. Tvoje duchovné dcéry sa za teba modlia k svätému Jozefovi“ (tamže, s. 99). Áno, svätý Jozef načúval modlitbe sestier za ich duchovnú matku, lebo ráno sa jej tak uľavilo, že bez pomoci šla do kaplnky. Aj toto je jasný príklad, že svätý Jozef nerozpráva, ale koná.
Poďme do ticha! Otvorme svoje ucho vnútra tichému šepotu Pána.
On nás poteší, posilní i usmerní naše kroky a činy.