V deň, ktorý sa považuje za založenie kongregácie, sestra Alfonza Mária opustila rodičovský dom a usídlila sa v dome, ktorý neskôr nazvali „Kláštorík“. Stalo sa tak 28. augusta 1849. Hneď od prvého dňa, kedy Alžbeta vstúpila do „Kláštoríka“, mala okolo seba niekoľko postulantiek.
Po určitom čase počet obyvateľov tohto malého domu vzrástol na šesťdesiat osôb. Bolo naozaj málo priestoru, muselo sa teda stavať. To vedie k úvahe: Aký vzťah mala zakladateľka k sv. Jozefovi? Dosiaľ, počínajúc rokmi 1848 až 1849 boli patrónmi sv. Alfonz a sv. Terézia Avilská. Tá bola pre zakladateľku príkladom horlivosti, húževnatosti a modlitby. Teraz mal pribudnúť ako nový patrón svätý Jozef. Stavebné plány na posúdenie dostal biskup Räss. Pochopiteľne, že sa pýtal na prostriedky. Farár Reichard mu podal presnú správu o stave financií. Čo sa dosiaľ získalo, domček a záhrada, bolo zaplatené. Vo vnútri kláštora sa mnoho obnovilo.
Napriek tomu sa v pokladni nachádzalo ešte 3000 frankov. Možno s týmto obnosom ďalej stavať? Teraz zasiahol svätý Jozef. Správa hovorí: Zakladateľka sa modlila k sv. Alfonzovi v záležitosti stavby. Svätý Alfonz jej 24. marca 1850 povedal: „Patrónom kongregácie je svätý Jozef, nie tí, doterajší. Obidve vlastnosti, ktoré charakterizujú sv. Jozefa, jeho chudoba a pokora, majú byť trvalo charakteristickými znakmi tohto spoločenstva, majú vládnuť v tomto dome a cez neho ďalej.”
Môžeme povedať, že svätý Jozef sa teraz ukázal vďačný za takéto prijatie a priniesol peniaze pre ďalšiu stavbu. Dňa 23. apríla 1850 prišiel opäť ktosi k farárovi Reichardovi s 8 000 frankmi pre nový kláštor. Zakrátko prišlo 30 000 frankov. Celkovo bolo pre novostavbu potrebných 41 700 frankov. „Kláštorík” zostal vtedy stáť.
Počet sestier tak mohol stále narastať. Priestory tu boli a prírastok bol čoraz väčší.
(porov. SCHNEIDT, G.: Poučenia o živote ct. matky Alfonzy Márie, s. 35-36).
