Úcta k Ježišovmu Srdcu v živote ct. matky Alfonzy Márie

Pre matku Alfonzu Máriu bolo Ježišovo srdce zvláštnym vyjadrením Ježišovej lásky, Božej lásky k nám ľuďom.
Úcta Ježišovho srdca v posledných rokoch dosť ochabla. Mnohí považovali vyobrazenie Ježišovho srdca, modlitby a piesne k nemu za sladké, gýčové, príliš citové (možno to platí o nás, triezvych stredoeurópanov viac ako o iných krajinách sveta). A taktiež myšlienka na pokánie, ktorá je spojená s úctou Ježišovho srdca, sa mnohým príliš nehodí.
Srdce: má do činenia viac s citom ako s rozumom a symbol srdca je práve preto tiež náchylný vyjadriť nepravé pocity. Ale všetky veľké slová – srdce, láska, tiež „Boh“, majú tendenciu byť zmenšované, zneužívané.Srdce je asi vo všetkých kultúrach výrazom pre to najvnútornejšie v človeku. V mnohých slovných spojeniach je srdce výrazom pre osobu človeka, pre jej najvnútornejšie city a pocity, pre myslenie, pre jej bytie. A srdce je rozhodujúco dôležité pre porozumenie. Vyjadrujú to nespočetné slovné zvraty. Keď niekto povie: „Stratil som v Heidelbergu srdce“ iste ho opäť nenájde v Stratách a nálezoch. Ak má niekto „zlomené srdce““, pretože ho jeho milovaný opustil, nemôže mu pomôcť žiadny špecialista na srdcové ochorenia. A ak za mnou niekto príde, aby si „vylial srdce“, nepotrebujem vedro, aby som to zachytil, ale „otvorené srdce“. Istotne poznáte vo vašich jazykoch podobné slovné spojenia. „Srdce má dôvody o ktorých rozum nevie“.

V Biblii nie je srdce len sídlom pocitov, ale tiež porozumenia, vôle, rozhodnutí. Srdce je to najvnútornejšie v človekovi, tu sa odohráva to podstatné. V žalmoch je často reč o srdci: „V srdci si hovorí“ (Ž 10,11). „Preto sa raduje moje srdce“ (Ž 16,9). „Skúmaj moje srdce“ (Ž 17,3). „Srdce mi plesá v Pánovi“ (1 Sam 2,1).
Alebo keď Samuel maže Dávida za kráľa: „Človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce “ (1 Sam 16,7). V liste Efezanom prosí autor, nech Boh „osvieti oči vášho srdca…“ (Ef 1,18) (myšlienka, ktorú básnik Saint Exupéry formuloval: „Dobre vidíme iba srdcom“). Ježiš je „zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca“ (Mk 3,5). A mnoho iných miest.
Biblia hovorí tiež o Božom srdci. A najkrajšie je to v prorokovi Ozeášovi v jedenástej kapitole. Prorok tu Boha necháva hovoriť o jeho láske k Izraelu a o zatvrdnutom srdci ľudu, o tom, ako by on, Boh, musel zničiť národ kvôli jeho nevernosti. A potom: „Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie“ (Oz 11,8). Srdce Boha je silnejšie ako jeho spravodlivosť!

Boh má srdce, srdce pre nás ľudí. A toto Srdce sa nazýva Ježiš. Jeho súcit s nami ľuďmi žiada Boha, aby nás nezničil, aby nás nenechal zahynúť, ale aby nás zachránil. Aj za cenu svojho vlastného Syna. Boh dáva v Ježišovi seba samého až na smrť. V Ježišovej smrti dochádza k naplneniu Božej lásky. Tej lásky, ktorá sa vydáva do krajnosti.  Vo svojom umieraní niesol Ježiš všetko utrpenie a hriech celého sveta. Niesol to so všetkou schopnosťou lásky a utrpenia svojho Srdca. Ježišova smrť je vrcholom (alebo najhlbším bodom – ako sa to tiež môže vysvetľovať) Božej lásky k nám (Ježiš zostupuje do najväčšej hĺbky). A Jánovo evanjelium nám hovorí, že vojak prebodol bok mŕtveho Ježiša (tu sa nenachádza slovo „srdce“, ale myslí sa naň). A z otvoreného Ježišovho boku, z na smrť raneného srdca Ježiša, vytryskne krv a voda: odtiaľ prichádza spása pre ľudí.

Matka Alfonza Mária neustále rozjímala o Ježišovom utrpení. Nie preto, že by utrpenie bolo niečím dobrým, ale naopak kvôli tomu, že sa cezeň ukázala v Ježišovi obrovská Božia láska. Tá láska, ktorá na seba berie všetok bôľ, to Srdce, ktoré nesie všetko utrpenie.
Matka Alfonza Mária si uctievala Ježišovo srdce, prameň lásky. Ale to bolo pre ňu príznačné: nebola to žiadna na seba zameraná úcta, nebola precitlivelá, ale veľmi praktická. V Prvých pravidlách hovorí: „Najkrajšia úcta Ježišovho srdca a srdca Márie je tá, ktorá dáva zakúsiť jeho milosrdenstvo ľuďom“. Úcta k Ježišovmu srdcu jej nedá zostať len pri sebe. Nestačí jej, že smie sama zakúsiť Ježišovu lásku. Chce a musí túto lásku dávať ďalej. Možno povedať, že je to „odvážna“, pevná úcta. A takto majú Ježišovo srdce uctievať aj sestry.

(Bernhard Weber, špirituál)