„Budeš jesť z práce svojich rúk, budeš šťastný a budeš sa mať dobre“ (Ž 128, 2). „Chudobní sa najedia a budú nasýtení“ (Ž 22, 27). Slovom „práca“ sa označuje každá činnosť, ktorú človek koná bez ohľadu na jej charakter a okolnosti, čiže je to každá ľudská činnosť, ktorú možno a treba uznať ako prácu uprostred celého bohatstva činností, na aké je človek schopný a vďaka svojej ľudskej podstate disponovaný samou svojou prirodzenosťou. Človek, už tým, že bol stvorený uprostred viditeľného vesmíru na obraz a podobu samého Boha a poverený podmaniť si zem, je od svojho počiatku povolaný na prácu. Prácou sa líši od ostatných stvorení. Iba človek je schopný pracovať a len človek vykonávaním práce napĺňa svoju existenciu na zemi (porov. JÁN PAVOL II.: Laborem exercens).
V mesiaci máji si uctievame sv. Jozefa robotníka. Touto liturgickou spomienkou Cirkev zdôrazňuje dôstojnosť sv. Jozefa ako aj dôstojnosť ľudskej práce zosobnenej vo sv. Jozefovi (porov. Chorpenning, J.F.: Just Man, Husband of Mary, Guardian of Christ, s. 157). Podľa vtedajšieho zvyku, každý Izraelita mal pracovať, aby si zarobil na živobytie. Vieme, že Pán Ježiš bol tesárom, sv. Peter, Ondrej, Jakub a Ján boli rybármi a sv. Pavol bol výrobcom stanov. Žalm 128 to priliehavo vyjadruje: „budeš jesť z práce svojich rúk“. Celkovo tento žalm vyjadruje rodinný život Izraelitov. Podľa patriarchálneho modelu rodiny, centrom a hlavou rodiny bol zbožný a spravodlivý muž; takto opisuje sv. Jozefa aj evanjelista Matúš. Takýto izraelský muž, spokojný so svojím spôsobom života, pracoval, aby uživil svoju rodinu. Po boku mu stála jeho manželka, a plná radosti zo života, bola požehnaním pre svojho manžela. Zdrojom požehnaného života bol a je Boh, ktorý je jediný skutočný prameň života a požehnania. Práca bola a je prostriedkom na získanie Božieho požehnania.
Z evanjelií vieme, že Jozef vykonával prácu tesára. Dnes by sme si pod slovom tesár predstavili muža, ktorý pracuje s drevom. Avšak Jozef používal pri práci nielen drevo ale aj kameň a železo. Pápež Ján Pavol II hovorí, že práca bola v živote nazaretskej rodiny každodenným vyjadrením lásky. Jozef bol tesár. Toto jednoduché slovo zahŕňa celý Jozefov život. Ježiš, poslušný „svojim rodičom“, mal účasť na Jozefovej práci. Vyučil sa remeslu svojho zákonného otca a preto ho poznali ako „tesárovho syna“. Ježišova práca po boku tesára Jozefa je vzorom pre ľudské rodiny v poriadku spásy a svätosti. Ľudská práca, najmä manuálna, je v evanjeliách často spomínaná. Spolu s ľudskou prirodzenosťou Božieho Syna bola v tajomstve vtelenia vyzdvihnutá i práca, ktorá tiež bola zvláštnym spôsobom vykúpená. V dielni, kde spolu s Ježišom vykonával svoje remeslo, priblížil Jozef z Nazareta ľudskú prácu tajomstvu vykúpenia (porov. JÁN PAVOL II.: Redemptoris custos, 22).
