O Alfonze Márii

Životopis

Od narodenia v alsaskom Niederbronne roku 1814, cez roky choroby a mystických milostí, po založenie kongregácie a jej smrť v roku 1867.

09. 09. 1814

narodenie Alžbety Eppingerovej v Niderbronne (Francúzsko)

10. 09. 1814

krst Alžbety

13. 04. 1828 

prvé sväté prijímanie

10. 05. 1928

sviatosť birmovania

1831 – 1834 

Alžbeta je pripútaná na lôžko kvôli ťažkej chorobe

1841

Alžbeta je pripútaná na lôžko kvôli ťažkej chorobe

1845 – 1849

Alžbeta je znova pripútaná na lôžko

1847

cíti potrebu starať sa o chudobných a modliť sa za obrátenie hriešnikov

28. 08. 1849 

zakladá Kongregáciu dcér Božského Vykupiteľa

10. 09. 1849

prijíma rehoľné rúcho a rehoľné meno: Alfonza Mária

02. 01. 1850

rehoľné sľuby sestry Alfonzy Márie

1854

vysiela sestry do Würzburgu

  1857

ustanovuje spoločenstvo vo Viedni

1863

ustanovuje spoločenstvo v Šoproni

11. 04. 1866

získava pápežské uznanie kongregácie

21. 03. 1866

s bolesťou prežíva osamostatnenie domu vo Viedni

15. 06. 1866

s bolesťou prežíva osamostatnenie domu vo Würzburgu

13. 06. 1867

osamostatnenie domu v Šoproni

31. 07. 1867

matka Alfonza Mária odchádza do večnosti

Alžbeta bola prvorodenou z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Rodičia, zbožní a bohabojní roľníci, žili čestne a napriek ťažkej a namáhavej práci sa denne spoločne modlievali ruženec, pričom sa snažili dať všetkým deťom dobrú kresťanskú výchovu. Alžbeta bola od malička jemnej povahy a vážneho zmýšľania; hoci bola krehkého zdravia, slabá a nevzdelaná (do školy chodila neskoro a naučila sa iba čítať, nie písať — okrem vlastného podpisu), už od troch rokov sa sama chcela modliť Otčenáš a Zdravas Mária. Čím viac spoznávala Boha, tým jasnejšie si uvedomovala podstatu hriechu a rozhodla sa proti nemu bojovať.

Duchovné vedenie jej poskytoval farár Ján Dávid Reichard, kňaz svätého života a dobrý znalec ľudí, ktorý ju od roku 1823 sprevádzal a neskôr zaznamenával jej výpovede — až do jej smrti v roku 1867. 13. apríla 1828, ako štrnásťročná, pristúpila k prvému svätému prijímaniu; spovedník jej neskôr — proti vtedajšiemu zvyku — dovolil pristupovať k Eucharistii každých osem dní. Krátko nato prijala aj sviatosť birmovania.

Po rokoch dobrého zdravia prišli na Alžbetu ťažké choroby: v rokoch 1831 – 1834 bola upútaná na lôžko, v roku 1841 znova na rok a pol a napokon v rokoch 1845 – 1849 opäť ťažko chorľavela. Spolu tak prežila prerušovane sedem a pol roka pripútaná na lôžko — no spôsob, akým utrpenie prijímala, pôsobil na všetkých, ktorí ju navštevovali, mimoriadne priaznivo.

Počas choroby dostala mystické dary, predovšetkým výnimočný dar rozlišovania: dokázala nahliadať do ľudských sŕdc a predpovedať budúce udalosti. Osobitne v roku 1846 prijímala vízie mystického Ježiša Krista, ktorý sa jej prihováral, a upadala pritom do hlbokej extázy. Chýr o nej sa rýchlo šíril po celom Francúzsku, ba až do Ríma — v niektoré dni jej rodičovský dom navštívilo až 80 ľudí. Štrasburský biskup Mons. Andrej Räss prišiel v júli 1848 osobne overiť tieto javy; v nej pri každom stretnutí videl silnú dušu mimoriadnych čností, ktorá sa vyhýba pozornosti zástupu.

V septembri 1848 v nej dozrelo jasné vnútorné volanie založiť rehoľný inštitút, ktorý by slúžil ošetrovaniu chudobných chorých v ich domovoch. Farár Reichard 22. januára 1849 predložil biskupovi Prvé pravidlá, ktoré mu Alžbeta nadiktovala. Vtedy, hoci veľmi chorá, sa náhle uzdravila a s obnovenou silou sa pustila do uskutočňovania diela, ktorému sa už neúnavne venovala až do konca života.

So súhlasom štrasburského diecézneho biskupa tak 28. augusta 1849 vznikla nová Kongregácia Dcér Božského Vykupiteľa (nazývaná aj Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa). O necelý mesiac neskôr, 10. septembra 1849, prijala rehoľné rúcho a z úcty k svätému Alfonzovi z Liguori aj nové rehoľné meno — sestra Alfonza Mária. Rehoľné sľuby zložila 2. januára 1850 v Niederbronne, kde bol zriadený materský dom kongregácie, a biskup Räss ju ustanovil za prvú generálnu predstavenú.

Dielo rástlo, no zakladateľku sprevádzali aj vnútorné aj vonkajšie skúšky. Napriek nim zostávala verná presvedčeniu, že ide o Božie dielo, nie jej vlastné.

Napriek úspechom mala zakladateľka aj mnoho protivníkov; Ježiš ju však vo videniach potešoval slovami:

„Trp, mlč a modli sa!“
„Toto je moje dielo!“

Jeden list chorej sestre zakončila slovami:

„Boh chce, aby ste sa stali veľkou svätou. Nechajte ho, aby to urobil podľa svojej vôle. Vy nestratíte nič.“

Matka Alfonza Mária, list sestre

Úplne strávená v láske k Bohu a k ľuďom, matka Alfonza Mária zomrela 31. júla 1867 v Niederbronne — práve v čase veľkého rozvoja a rozširovania kongregácie, ktorú založila. Jej dielo pokračovalo ďalej v komunitách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Uhorsku a dodnes je uctievaná ako blahoslavená Alfonza Mária (Alžbeta) Eppingerová.

Jej slová

„Trp, mlč a modli sa!“

Zhrnutie

Jej duchovný profil v skratke

Alfonza Mária žila predovšetkým z hlbokej dôvery v Božie milosrdenstvo a z poslušnosti, ktorú si osvojila už od detstva. Silný duch v jej krehkom, celoživotne chorľavom tele sa prejavoval heroickou trpezlivosťou v utrpení a horlivosťou v láske k chudobným, chorým a hriešnikom. Mystické milosti, ktoré od mladosti dostávala, chápala vždy len ako pomoc na ceste viery, nie ako cieľ sám osebe. Táto duchovná hĺbka je bližšie predstavená na stránke Duchovný profil a čnosti.

Teologálne čnosti

Viera, nádej a láska ako základ jej celého duchovného života.

Kardinálne čnosti

Rozvážnosť, spravodlivosť, miernosť a mravná sila v každodennom konaní.

Čnosti sľubov

Čistota, chudoba a poslušnosť, ktoré žila v rehoľnom spoločenstve.