Sestry bl. Alfonzy Márie a členky Duchovnej rodiny nosia na svojej hrudi krížik. Kríž nie je len znakom kresťanskej viery vo svete – kríž chce ľuďom v našom okolí hovoriť o Kristovej láske, ktorá ide až po smrť. Sestry vykupiteľky a členky Duchovnej rodiny vnímajú vo svojom vlastnom živote, aký dobrý je Pán. Denne odhaľujú Božiu lásku a jeho milosrdenstvo. Vedia, ako veľmi potrebujú Kristovo vykúpenie, a túžia prijímať ho, otvárať sa mu, aby boli schopné spolupracovať na vykúpení sveta.
Takto Bohom obdarované chcú všetkým ľuďom ohlasovať radostné posolstvo, že každý človek je Bohom milovaný a vykúpený. Vo svojom účinkovaní chcú naďalej dávať prednosť trpiacim na tele a na duchu, vo vedomí, že existujú mnohé formy utrpenia v živote každého človeka, ktorý čaká, kto mu podá pomocnú ruku. Preto sestry aj členky Duchovnej rodiny majú silnú túžbu žiť podľa odkazu svojej zakladateľky a neustále svedčiť o evanjeliu medzi ľuďmi v dnešnom svete a pomáhať akoukoľvek formou.
Započúvajme sa v tejto novéne, čo nám odkazuje.
1. Krása zasväteného života
Zakladateľka nás povzbudzuje: „Keď Boh bol taký dobrý a povolal nás k zasvätenému životu, neurážalo by ho, keby sme k nemu nemali bezhraničnú dôveru vo všetkých potrebách? Obracajme sa preto k nemu pri všetkých príležitostiach. Boh vložil do nás vôľu zapáčiť sa mu a všetko konať v ňom, skrze neho a s ním, k jeho cti. Verte, že ak všetko budete vidieť v Bohu a konať vždy prostredníctvom neho, On bude cez vás hovoriť a pôsobiť.“
2. Túžba dobre poznať Boha
Zakladateľka nám ponúka úvahu: „Boha poznať, rozjímať o ňom, nikdy ho neopustiť, večne byť s ním – aké to šťastie! Pochopte dobre tieto myšlienky, moje deti! Poznáte niečo, čo by sa mohlo s ním porovnať? Žijeme, avšak už nie pre seba, ale pre samého Boha. Iba samému Bohu sa obetujme každý deň. Samému Bohu obetujme v každom okamihu vôľu, svoje srdce a túžby. Boha vlastniť už tu na zemi je presne také isté šťastie, aké prežívajú svätí v nebi.“
3. Poznanie Božej vôle
Zakladateľka dostáva od Boha poznanie, čo to znamená celkom sa darovať Božej vôli. Úplne sa odovzdáva láske a otcovskej starostlivosti Najvyššieho. Takisto žiada od neho osobitnú milosť pre spovedníkov, pre kňazov – služobníkov oltára – a pre všetkých tých, ktorí majú zodpovednosť za vedenie duší. Silu nachádza v modlitbe a dostáva svetlo a poznanie, aké majú byť jej postoje a slová, aby dokázala zachovať ovzdušie ticha a pokoja.
4. Pokorný nástroj plánu Božej lásky
Zakladateľka si uvedomuje, že je Božím nástrojom na naplnenie plánu Božej lásky. Vďaka milosti, ktorú od Boha prijala, celou svojou bytosťou spolupracuje s Božou vôľou a verne odovzdáva ďalej dary, ktoré dostala: lásku k Vykupiteľovi a horlivosť za spásu duší, ako aj túžbu mať účasť na poslaní Cirkvi. Boh si tak v zakladateľke vyformoval svoj nástroj, aby uskutočnil zámery svojej Prozreteľnosti.
5. Dielo milosrdenstva
Pri konaní diela milosrdenstva si je zakladateľka vedomá, že v prvom rade je dôležitý úmysel a zámer, ktorý napĺňa srdce. A čím bolo naplnené jej srdce? Rada si spomína na svoju vytrvalosť vo vrúcnej modlitbe od detstva, aby si celý život uchovala svoje srdce čisté, aby dosiahla svätosť a vždy a vo všetkom konala podľa Božej vôle. Vášnivo slúži Bohu a v kontemplácii ukrižovaného Krista si posilňuje svoje srdce.
6. Zotrvanie v Božej prítomnosti
U zakladateľky tajomstvo jej tak plodnej práce spočíva v neochvejnej dôvere v pomoc Boha, s ktorým udržiava vnútorný, hlboko dôverný vzťah, a všetko prežíva v jeho prítomnosti. Rozličnými spôsobmi vyjadruje presvedčenie, že sa vždy spolieha na Božiu prozreteľnosť. Má tiež istotu, že je to Kristus, ktorý oživuje a inšpiruje jej konanie. A toto odporúča aj nám.
7. Veľkosť jednoduchého života
V čom spočívala táto veľkosť u zakladateľky? V túžbe poznať Boha, viac ho milovať, byť mu vernejšou, aby zreteľne rástol on v nej. Už ako dieťa sa celé hodiny dokázala zamestnávať jedine myšlienkou: ako sa správať, aby sa stala príjemnejšou Bohu. Potom sa rozhodla, že zasvätí svoj život iba jemu na Božiu česť, pre spásu duší a pre oslávenie jeho mena.
8. Odvaha
Zakladateľke nikdy nechýbala odvaha, a preto nám odporúča: „Bez prestania proste Pána a čakajte s trpezlivosťou, kým vás nevypočuje. Vaša odvaha zosilnie a dosiahnete víťazstvo. Venujte potrebný čas oddychu a buďte veselé, aby ste potom so znovunadobudnutou odvahou a horlivosťou mohli pracovať na Božom diele. Majte odvahu, Boh je s vami, ak plníte jeho vôľu.“
9. Svätosť
Ako dosiahnuť svätosť podľa zakladateľky? „Uveriť, že najväčšiu milosť dáva Spasiteľ duši, keď ju uzná za hodnú kráčať v jeho šľapajach. A keď to vyžaduje láska k blížnemu, nech pre nás žiadna námaha či obeta nie je príliš veľká. A uisťuje nás: Toto je istá cesta k svätosti.“
Každý deň pripojíme: Modlitbu za svätorečenie a Litánie k bl. Alfonze Márii.