V jubilejnom roku nádeje pripravila Postulácia štyri záložky s myšlienkami o nádeji blahoslavenej Alfonzy Márie. Sú určené na to, aby nás sprevádzali v knihe, v breviári alebo na pracovnom stole a pripomínali nám, z čoho žila.
Nádej blahoslavenej Alfonzy Márie prekvitá najmä vtedy, keď spoznáva Božiu vôľu, nech je akákoľvek. Necháva sa ňou strhnúť s úplnou dôverou, že táto vôľa, aj keď sa ľudskej prirodzenosti zdá ťažká, predsa je tým najväčším dobrom tak pre ňu samu a jej dielo, ako aj pre Božiu slávu a pre spásu duší.
Cieľom v živote blahoslavenej Alfonzy Márie je prinášať najväčšiu nádej ľuďom na smrteľnom lôžku a uisťovať zomierajúcich, že Boh bdie nad nimi ako Otec. Každému trpiacemu prináša slová naplnené toľkou útechou, že si tým podmaňuje všetkých okolo seba.
Blahoslavená Alfonza Mária vyzýva k nádeji najmä trpiacich, pochybujúcich, chudobných a hriešnikov. Práve na nich zameriava všetku svoju lásku, rozpráva im o Božom milosrdenstve a dobrote s takým dôrazom, že sa ich to dotýka v hĺbke ich srdca.
Plamienok nádeje horel v srdci blahoslavenej Alfonzy Márie a prejavil sa v láske k chudobným deťom. Na srdci jej ležalo ich duchovné dobro a to, aby boli bezpodmienečne a neustále milované.