Milí priatelia, stojíme na prahu Nového roku – Svätého Roku – Jubilejného roku 2025 a preto prajeme a vyprosujeme Vám a všetkým ľuďom dobrej vôle pevné zdravie, plnosť Božej lásky a pokoj do každého dňa v rodinnom a pracovnom prostredí. My, sestry Božského Vykupiteľa si na začiatku roka 2025 pripomíname vzácne jubileum. Pred 175 rokmi, 2. januára 1850 zložila Alžbeta Eppingerová – rehoľným menom sestra Alfonza Mária, predstavená ako prvá v novozaloženej kongregácii svoje slávnostné sľuby. Pri tomto krásnom jubileu Vám chceme, túto mimoriadnu udalosť v živote bl. Alfonzy Márie priblížiť. Bola to výnimočná udalosť, keďže obrad skladania rehoľných sľubov sa konal po prvýkrát v kongregácii, ktorá trvala len štyri mesiace. Slávnostný obrad skladania rehoľných sľubov sestry Alfonzy Márie viedol jej duchovný vodca a superior kongregácie Ján Dávid Reichard. Sviatočná radosť naplnila kaplnku a všetci prítomní boli hlboko pohnutí. Sľuby prijal farár Reichard ako zástupca najdôstojnejšieho pána biskupa Andreja Rässa zo Štrasburgu. Ako tému svojej homílie zvolil žalm 115, lebo korešpondoval so slávnosťou: „Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom, v nádvoriach domu Pánovho, uprostred teba, Jeruzalem.“ A pokračoval: „Je to približne 22 rokov, keď pri prvom svätom prijímaní naša milovaná sestra Alfonza Mária ako kresťanka Alžbeta pred krstiteľnicou v chráme v Niederbronne obnovovala svoje krstné sľuby. Od tej chvíle sa vždy, s pomocou Božej milosti, snažila tieto záväzky verne dodržať. Pán chce jej vernosť teraz odmeniť, preto ju povoláva k ešte vyššej dokonalosti a adresuje jej slová, ktoré kedysi adresoval bohatému mládencovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko čo máš, rozdaj chudobným, potom príď a nasleduj ma.“ Sestra Alfonza Mária ochotne poslúchla jeho volanie a prichádza, aby ho nasledovala, aby plnila nielen jeho príkazy, ale aj evanjeliové rady. So žalmistom chce plniť svoje sľuby Pánovi. Jej osoba, jej sila, odvaha a všetko čo má, patrí dielu milosrdenstva a jeho službe.“ Toľko Reichard. Keď si uvedomíme, že farár už viac ako dve desaťročia sprevádza Alžbetu, teraz už sestru Alfonzu Máriu, tak vnímame, že z jeho slov hovorí hlboké dojatie. Veď tak úzko bol spätý so sprevádzaním tejto omilostenej duše a so založením tohto diela! Nanovo v ňom ožili chvíle odvahy a veľkých Alžbetiných sľubov a vernosť ich plnenia. Na konci slávnosti, sa jedna z noviciek prihovorila zakladateľke – matke Alfonze Márii a po pozdrave, s novickami a postulantkami jej – ako svojej predstavenej – sľúbili poslušnosť.
Vieme si živo predstaviť, ako hlboko a mocne musela byť zakladateľka matka Alfonza Mária týmto aktom zasiahnutá. Vlastne to, po čom tak celé roky túžila, čo jej Pán ukázal vo víziách, sa teraz začalo jasne formovať. Je sestrou so sľubmi, je zakladateľkou a generálnou predstavenou kongregácie a na tú diecézny biskup Räss zo Štrasburgu dozeral ako na zreničku svojho oka. Preto matka Alfonza Mária celý deň vzdávala vďaky. Ešte o jedenástej večer, keď už v malom Kláštoríku všetko stíchlo, stále sa ešte modlila vo svojej izbe pred obrazom Panny Márie, Bohorodičky na začiatku Nového roka 1850, ktorú prosila, aby jej pomáhala plniť povinnosti matky voči novickám, postulantkám a kandidátkam práve vstupujúcim do novozaloženej kongregácie, ktoré nazývala celkom familiárne „svojimi deťmi“. Naliehavo prosila o múdrosť a prezieravosť pri vedení sestier a o materinské srdce plné láskavosti, ktoré by bolo podobné jej srdcu.
Potom prosila svätého Alfonza z Ligouri a svätú Teréziu Avilskú a nakoniec vzývala svojho Vykupiteľa, ktorý bol pre ňu už navždy „Nebeským Ženíchom“.
Vypočujme si jej slová, zachytené farárom Bussonom, ktoré mu sprostredkoval Reichard: „Môj Nebeský Ženích,“ zvolala matka Alfonza Mária, „pozri, nemôžem sa odobrať na odpočinok, kým ešte raz nepristúpim v pokore pred teba, aby som vložila moje srdce do tvojho. Odovzdávam ti ho, vezmi si moje srdce a daj mi tvoje! Môj Božský Ženích, moje srdce nemôže nič viac naplniť radosťou, než prejav úctu k tebe a k tvojej svätej Matke. Ja nechcem úctu a vážnosť pre seba, chcem úctu len pre teba a spásu duší! Bojím sa len jedného, aby som ťa neurazila a nezarmútila pri vedení kongregácie, ktorá je tvojím dielom. Prosím ťa, nikdy to nedovoľ! Celkom ma zbav mojej vôle, odstráň z nej všetko, čo by ťa mohlo uraziť a nepáčiť sa ti!“ Božskému Ženíchovi ďalej vyznáva svoje slabosti, strach, neschopnosť, prosí ho o požehnanie a milosť. Obáva sa nazývať sa matkou tohto spoločenstva vzdychajúc: „Pozri, tieto deti je ešte treba tak veľa formovať. Vezmi ich srdcia do tvojho vlastníctva. Prosím ťa, urob to ty.
A v srdci počula Pánovu odpoveď: „Nielen týmto niekoľkým budeš matkou,“ odvetil, „ale ešte mnohým sestrám, ktoré ti budem posielať a budeš mať z nich veľkú radosť.“ Prisľúbenia Pána sa skoro splnili. Rehoľné spoločenstvo rástlo zo dňa na deň.
Superior Simonis 21. december 1891, ktorý viedol kongregáciu verne v duchu zakladateľky, sestrám pri príležitosti vianočných prianí, takmer 40 rokov od 2. januára 1850 a 25 rokov po smrti zakladateľky napísal: „Každá z vás sa musí teraz znovu narodiť pre svoje povolanie, byť pre neho oduševnená a vyvolať v sebe ešte doposiaľ nepoznanú a nepraktizovanú lásku a poníženosť. Radosť z povolania a vernosť povolaniu spočíva predovšetkým v zachovávaní pravidiel.“ Superior Simonis sa nikdy neunavil a pri každej príležitosti pripomenul: „Dodržiavajte pravidlá, toto vám chcem sestry stále prízvukovať až priam šepkať do uší, ale tak, aby vás to v srdci úplne prenikalo, aby vám to prešlo až do špiku kostí, do tela a krvi. Každá sestra kongregácie matky Alfonzy Márie má hodnotu podľa toho ako verne a s akou láskou zachováva Cirkvou schválené pravidlá. Verne! Nesmiete z nijakého dôvodu a na nijaké naliehanie zanedbať dodržiavanie pravidiel. To, čo pravidlá kongregácie žiadajú, plňte vo všetkom. Sestra musí tak byť pretavená pravidlami, že keď ju niekto počuje hovoriť alebo vidí jej spôsoby konania, mal by povedať: „Poznám pravidlá a spôsob života sestier kongregácie podľa ich správania.“
Milí priatelia, prešlo 175 rokov a Pán posiela našej matke, dnes už bl. Alfonze Márii na celom svete, nielen sestry, ale aj laické členky, ktoré chcú naplno žiť jej charizmu.
Všetko to dokazuje, že sestra Alfonza Mária napriek svojmu jednoduchému pôvodu, napriek chýbajúcemu vyššiemu vzdelaniu, na ktoré svet kladie taký veľký dôraz, bola osobnosťou vzbudzujúcou úctu. Jej veľkosť je v tom, že žila iba pre druhých a pre Božie dielo. Na ňom lipla každým vláknom svojej duše. Pomôcť živoriacemu a trpiacemu ľudstvu kvôli Kristovi, osviežiť a povzbudiť telesne chorých a zlomených na duši, bola veľká myšlienka, uskutočneniu ktorej zasvätila celý život. Nehnala sa za márnym uznaním. Pri všetkom, čo robila, opakovala: „Chcem len spásu duší!“
Na prahu tohto Nového roku 2020 sme za toto jubileum Bohu nesmierne vďačné a z našich sŕdc vyviera, za všetky milosti, ktoré sme za 170 rokov v našej kongregácii od Pána dostali, to isté vďaky vzdávanie ako znelo z úst matky Alfonzy Márie dávneho 2. januára 1850: „Misericordias Domini in aeternum cantabo!“
Sprievodná hudba: MISERICORDIAS DOMINI (H.J. Botor 1960)
začína to na 0:13
Deo gratias!