Je ženou kontemplácie, ktorá si často v živote opakuje: „Nežijem už ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20).

Bez váhania poslúcha Pánovu výzvu: „Neboj sa, je to moje dielo!“ a pokračuje v rozvíjaní charizmy.

V čase skúšok povzbudzuje sestry: „Skúmajte svojho Božského Majstra neprestajne, rozjímajte o ňom deň a noc, aby ste svoj život mohli stvárniť podľa jeho života.“

Vo formácii sa veľmi spolieha na Božiu pomoc a nalieha: „Ježiš, môj Božský Ženích, prijmi tieto deti, vezmi si ich srdcia ako svoje vlastníctvo… a formuj podľa svojej vôle.“

Sestrám prízvukuje dôveru k Panne Márii: „Božia Matka vám nikdy nič neodmietne.“

Ani na chvíľu nezaváha nad Božou dobrotou a volá: „Vedzte, že Božie milosrdenstvo nemá hraníc.“

Pri ošetrovaní neodkladne vyzýva sestry: „Nikdy nič neodmietnite chorým, pretože to, čo im odmietnete, odmietate samému Spasiteľovi.“

Je ženou hlbokej modlitby, keď hovorí: „Opravdivá modlitba vychádza zo srdca.“

Prešla utrpením každého druhu a smelo dodáva odvahu: „Utrpenie nech vám nezarmucuje ani tvár ani myšlienky.“

Je ženou Cirkvi a často opakuje: „Svätému Otcovi ako hlave Cirkvi som  preukazovala úctu, lásku a absolútnu oddanosť. Aké len mám šťastie, že som dieťaťom pravej Cirkvi!“

Je ženou ľudskosti, keď všetkých posmeľuje: „Milujem hriešnikov s úprimnou nežnosťou, vidím v nich iba Božie stvorenia, predmet Jeho lásky.“

Je ženou ekumenizmu, keď o nej hovoria: „Starala sa aj o protestantov a všetkých bez rozdielu, ktorí ju požiadali o pomoc a s láskou im poskytovala obetavú starostlivosť.“

Je ženou dialógu, keď povzbudzuje: „Boh požehná, čo budete hovoriť v jeho mene.“

Je ženou s hlbokým zmyslom pre rodinu, keď bez váhania: „Prijímala opustené chudobné deti a starala sa o ne tak, aby dostali potrebnú výchovu.“

Je ženou periférie, pretože od samého začiatku založenia: „Dňom i nocou, sa ponáhľala slúžiť chudobným i chorým,  predovšetkým umierajúcim v ich príbytkoch.“