Mama je slovo, ktorým sa všetko začína…
Blíži sa druhá májová nedeľa. Deň, kedy si pripomíname dôležitosť žien-matiek. Bezpochyby najuctievanejšou matkou a najväčším vzorom všetkých matiek je Panna Mária-Ježišova matka, ktorú si Boh vyvolil na najkrajšiu, ale aj na najnáročnejšiu úlohu cez jeho zvestovanie, narodenie, účinkovanie, utrpenie, umieranie, vzkriesenie, nanebovstúpenie, až po jej nanebovzatie… a nám, pútnikom nádeje svieti ako hviezda-znamenie útechy, kým nepríde Pánov deň (porov. LG 68). Dnes, už v blahej pamäti, svätý Otec František sa pri jednej príležitosti o žene-matke a hlavne o svojej mame takto krásne vyjadril:
„Žena je veľký Boží dar, je harmóniou, je poéziou, je krásou. Bez nej by svet nebol taký pekný, nebol by harmonický. Rád uvažujem nad tým, že Boh stvoril ženu, aby sme mali MATKU.“ Matka je osoba, ktorá nás nosila pod srdcom, osoba, ktorá nám dávala nezištnú lásku a starostlivosť od malého nemluvňaťa a potom po celý jej život. Každý z nás vie, čo preňho matka znamenala a znamená. Mama, je slovo kratučké, ktoré sa každé batoľa naučí vysloviť ako prvé. Je ospievané v poézii, stvárnené v umení a navždy zachované v každom srdci. Mama – to je láska sama, prevtelená do ženy, je to láska, ktorá nás sprevádza celým životom, ktorá jediná je schopná sa za nás vytrvalo modliť… aj celé roky. Mama je nevýslovne trpezlivá, chápavá, milujúca a obetavá. Každá mama je vždy prvá, ktorá sa úprimne teší z prvotných úspechov svojich detí a neúnavne povzbudzuje do ďalších a ako prvá dodáva odvahu, keď sa jej deťom nedarí a dookola im opakuje: „Verím, ti, ty to zvládneš, nevzdávaj to!“
Je len samozrejmé, že pri slove mama si každý z nás predstaví tú svoju. Jedinečnú, milujúcu, dobrotivú, modliacu sa, ktorá bdela pri postieľke, keď sme ochoreli, keď nás učila prvým krokom, keď nás pritúlila, zovrela v náručí a plakala s nami, keď nám bolo ťažko. Mama bola, je a bude stále tou, ktorá vie dať slovám najkrajšiu a najláskavejšiu podobu. Vlastne, je to tá istá mama, ktorej slová sme toľkokrát nebrali vážne a potom sme ju s ľútosťou prosili o odpustenie Deň matiek je pre nás príležitosťou poďakovať za všetku tú úprimnú lásku, za nehu a starostlivosť, ktorou každá matka zahŕňa svoje deti, za opateru a nekonečnú trpezlivosť, za obetavosť…
Dnes pamätáme na všetky mamy sveta, zvlášť tie, ktoré si Pán povolal späť so svojho domu, do večnosti. Totiž láska matky sa nedá zabudnúť. Lásku matky ešte aj dnes cíti každý z nás vo svojom srdci.
Mama ako každá iná a predsa jedinečná
Dnes chceme vzdať hold ešte jednej mame, od narodenia ktorej v tomto jubilejnom roku 2025 uplynie 234 rokov. Je to mama, ktorá dala život našej duchovnej matke,
blahoslavenej Alfonze Márii, vďaka ktorej začalo to nádherné dobrodružstvo s Pánom u jej dcéry Alžbety a jej sestier, ktoré zakladateľka svojim „espritom“ (ako hovoria Francúzi) inšpirovala. Tou mamou je Barbara Vogtová1. Na prvý pohľad bola mamou v živote prvorodeného dieťaťa Alžbety ako každá iná. Predsa len, pre Alžbetu bola tou najdôležitejšou osobou počas celého jej krehkého života. Veď ju nosila pod srdcom, po jej narodení sa o ňu s láskou starala a ako veriaca žena dbala hlavne o jedno, aby sa jej dcérka stala dobrou veriacou a vyrástla na chválu Boha, oslavu Cirkvi a radosť rodičov. Keď mama Barbara 9. septembra 1814, deň po sviatku narodenia Panny Márie, držala v náručí svoje prvorodené dieťa, útlu dcérku, zariadila to s manželom tak, aby hneď na druhý deň ju mohli priniesť do farského evanjelického kostola (o ktorý sa vtedy delili rím.-katolíci aj evanjelici v Niederbronne) na krst. Šťastná mama Barbara si po krste odnášala domov malú Alžbetu ako Božie dieťa so žiariacou bielou dušou, ešte netušiac, že to bude dieťa obdarené mimoriadnymi milosťami, víziami, tajomstvami a už vôbec netušila, že si nesie na rukách domov budúcu sväticu, dnes blahoslavenú.
Mama je vždy prvou učiteľkou na ceste k svätosti
Alžbetini rodičia boli usilovní kresťania. Pracovali od rána do večera, ale ich myšlienky boli stále pri Bohu. Veľa sa modlili. Mama Barbara učila najprv Alžbetu a potom aj ďalších desať detí odmalička skladať ruky k modlitbe. Tu robila naša Alžbeta prvé kroky a pokroky v duchovnom živote a tu zatúžila po svätosti, keď v Autobiografii opakovane hovorí: „Ježišu, chcem sa stať svätou.“
Alžbeta, neskôr zakladateľka matka Alfonza Mária po celý svoj život vo vďačnej láske myslela na svoju mamu, otca, súrodencov a celú svoju veľkú rodinu Eppingerovcov, v ktorej vládol nepísaný zákon, že žiadny chudobný nesmie odísť od ich dverí hladný a žiadneho cudzinca nemožno poslať preč od prahu domu, keď prišiel v noci. Takýto dobrý zvyk vychovával v katolíckej rodine skutočných kresťanov. Vďaka mame Barbare, naša Alžbeta od dieťaťa dozrievala vo výnimočnej čnosti: v láske k Bohu a k ľuďom, osobitne k chudobným. Po smrti Alžbetinho otca Juraja Eppingera2, ktorý zomrel 18. novembra 1861 v Niederbronne vo veku 72 rokov sa veci vyvinuli tak, že mama Barbara, i keď mala ďalších desať detí, ktoré by sa o ňu boli postarali, prišla ako 70-ročná starenka, bývať k svojej dcére Alžbete-matke Alfonze Márii do kláštora v Niederbronne, ktorý nebol ďaleko od ich rodného domu. Ostáva pre nás tajomstvom, prečo to urobila. Jeden dôvod je však jasný: milovala svoju prvorodenú dcéru stále, aj keď sa zasvätila Bohu. Táto usilovná, hlboko veriaca žena, mama Barbara, si svoj pokojný večer života v kruhu sestier naozaj cenila. Otázkou ostáva, či bol naozaj pokojný a čo mama prežívala, keď videla svoju dcéru Alžbetu-matku Alfonzu Máriu v kláštore ustarostenú, vyčerpanú, stále na cestách? Stále bola jej mamou a zaiste jej chcela byť duchovnou oporou či pomocou. Jednoznačne, bolo tam silné materinské puto!
Mama je prvá, ktorá sa teší z úspechov svojich detí a vlieva im nádej
Keď svätému Jánovi Mária Vianneymu, farárovi z Arsu, jedného dňa farníci povedali, že preto je taký šťastný, lebo prežíva citeľnú a veľkú radosť zo zbožnosti. Ten jednoducho vyhlásil: „Po Bohu je to dielo mojej matky, ktorá ma k zbožnosti po celý svoj život viedla. Bola to dobrá kresťanská žena.“ Matka Alfonza Mária mohla povedať to isté. Mama Barbara zasiala do srdca svojej dcéry dobré semeno, ktoré neskôr prinieslo bohatú úrodu pre jej rodný Niederbronn, kraj, národ, Cirkev a svet. A navyše, mame Barbare Boh doprial úžasnú milosť: tešiť sa z úspechov vlastného dieťaťa, ktoré bolo po celú svoju mladosť len chorľavé. Napokon, takmer šesť rokov mohla mama Barbara naozaj zblízka sledovať obrovský rozvoj a rozmach kongregácie, za ktorým stála jej dcéra Alžbeta. Pre ktorú matku by to nebolo veľkým balzamom na dušu, vidieť nádherné dielo svojej dcéry, ktoré budovala v spolupráci s Božou milosťou? Na druhej strane ako milujúca matka prežívala so svojou dcérou aj veľkú bolesť, ktorá matku Alfonzu Máriu najmä posledné roky, zvlášť pri osamostatnení vetiev v Nemecku, Maďarsku a Rakúsku krátko pred svojou smrťou viditeľne „drvila“ ako zrno v mlyne.
Odchod Alžbety do večnosti
Okrem odchodu tých, ktorých sme milovali, rodičov a príbuzných, niekedy je treba prežiť ešte inú, tú najväčšiu bolesť, akú môže mama prežiť a to je odchod milovaného dieťaťa. Okrem bolesti, tento moment poukazuje na vzácnosť času. Toho času, ktorý človek dostal darom a má možnosť rekapitulovať, ako ho využil. Preto sa nám naskytá otázka: Ako niesla mama Barbara odchod Alžbety do večnosti? Tak, ako pre každú matku, ani pre mamu Barbaru nebolo jednoduché zažiť túto chvíľu smrti svojej dcéry, ktorá odišla na večnosť pomerne mladá, v 53. roku života. Kroniky podrobnosti nezachytili, ale zaiste stále milujúcu mamu Barbaru napriek smútku na jednej strane, na druhej strane hrialo pri srdci, že na cintorín a do večného života Alžbetu-matku Alfonzu Máriu odprevádzal vďakou naplnený zástup takmer 300 sestier. Mama Barbara si v týchto chvíľach najlepšie vedela v mysli premietnuť celý život Alžbety, po boku ktorého verne a v mlčaní stála, osobitne to boli roky detstva, choroby, extázy, vízií a aj odchod mladej Alžbety z domu, keď zakladala kongregáciu. Predtým to boli ešte stovky návštev, ktoré Alžbeta v rodnom dome ako dospievajúca prijímala, pred ktorými mama Barbara stála ako pred veľkým tajomstvom a robila si o Alžbetu nemalé starosti. Vo chvíli smrti Alžbety mala osobitnú príležitosť: za všetky tieto mimoriadne dary svojej dcéry, ktorým nie vždy rozumela, Bohu ďakovať…
Možno až smrť mame Barbare ukázala vzácnosť života jej dcéry Alžbety, lásku jej sestier, ktorých už bolo na stovky, ako aj celého diela, ktoré ju obklopovalo. Pýtame sa prečo? Totiž, často až smrť dokáže ukázať vzácnosť lásky, priateľstva, vzťahov, krásu jednoduchých a všedných dní a vecí, ktoré vo chvíli smrti začína každý človek vnímať úplne inak. To bola chvíľa nielen pre mamu Barbaru, ale aj pre sestry matky Alfonzy Márie, pochopiť vzácnosť a svätosť jej života.
Autentický svedok rozvoja kongregácie
Mama Barbara dostala od Pána aj ďalšiu jedinečnú milosť: ešte štrnásť rokov po smrti matky Alfonzy Márie pokojne ostala žiť v kláštore do posledného dňa svojho života, pričom si udržala duševnú a duchovnú sviežosť, naplno sa tešila zdraviu, a nielen vynikajúco počula, ale aj čítala bez okuliarov a rada sa zamestnávala rozličnými ručnými prácami. Jej bystrým očiam určite neunikol ani rozvoj kongregácie, s jej výškami aj hĺbkami, ktorú jej dcéra s krehkým zdravím a vzdelaním, ale vo veľkej dôvere v Boha a s odvahou založila. Vlastne aj mama Barbara si po celý život zachovala to, čo svoju dcéru Alžbetu učila: mať veľkú dôveru v Boha. Ako svedok nádherného diela a svätosti svojej dcéry, mama Barbara odovzdala svoju šľachetnú dušu Stvoriteľovi 24. februára 1881 v Kláštore svätého Jozefa vo vysokom veku, ako 90-ročná. Tým, ostala vo vďačnej spomienke niederbronnských sestier viacerých generácií. V deň matiek, keď ďakujeme za naše mamy, poďakujme aj za mamu Barbaru a položme si niekoľko otázok:
–
Za čo dnes vďačíme každá svojej mame?
Za čo bola Alžbeta osobitne vďačná svojej mame Barbare?
Čo si, vďaka mame Barbare odniesla Alžbeta do svojho ďalšieho života, ktorý bol plný prekvapení, mimoriadnych udalostí, milostí, darov, ale hlavne utrpenia a bolestí? V čom môže byť mama Barbara učiteľkou pre dnešné mamy?
V čom môže byť mama Barbara učiteľkou pre mňa?
Za čo sme my, sestry blahoslavenej Alfonzy Márie osobitne vďačné mame Barbare? Za čo som, v dnešný deň matiek, vďačná mojej duchovnej matke, blahoslavenej Alfonze Márii?
Vďaka Ti, mama Barbara
za život a lásku blahoslavenej Alfonzy Márie!
Spracovala: sr. M. Katarína Krištofová, SDR