Máj 2020 – Pandémia a my

Pri vstupe do Svätého roku 2000, kde sme zároveň vstupovali do tretieho tisícročia, sme už zažívali dobu technického pokroku a informačných technológii. Mocní tohto sveta si boli stále viac istejší, že majú všetko pod kontrolou. Racionálne rozmýšľajúci jedinci si uvedomovali, že globalizácia takmer v každom odvetví predsa len prináša hrozby či už ekologické, klimatické, atď. A stalo sa. Tak povediac z večera do rána sme sa ocitli v nebezpečenstve neviditeľného nepriateľa – koronavírusu Covid-19, v ktorom hľadáme spôsob ako prežiť, ako pomôcť,  ako byť nablízku postihnutým, ale predovšetkým ako im vlievať nádej. Opatrenia sa uvoľňujú, život sa zdanlivo vracia do normálnych koľají, ale obmedzenia hlavne hygienické naďalej platia. Obhliadnuc sa pár mesiacov späť hodnotíme, že okrem strachu a neistoty, bol to aj čas požehnania a veľkej školy pre nás. Učili sme sa jednoducho žiť. Žiť s obmedzeniami a opatreniami. Ľudia, bez rozdielu, boli k sede ohľaduplnejší a hlavne solidárnejší. Často bez slov pomáhali, neprotestovali, podriaďovali sa. Správy, z krajín, ktoré nám boli dôverne známe, prinášali čísla čiernych štatistík o nakazených a zomrelých. Cítili sme s chorými aj s pozostalými. V najväčšej dôvere sme sa večer, čo večer v duchu alebo prostredníctvom TV Lux spájali s bratmi pavlínmi v národnej svätyni v Šaštíne a prosili sme Sedembolestnú Pannu Máriu o príhovor, aby sa Boh nad celým chorým svetom zľutoval a zachránil ho.

Počas dňa sme pracovali v nemocnici a aj načúvali hlasu ľudí vôkol nás. Vkladali sme ich a ich prosby do intenzívnej modlitby Novény za záchranu nesmrteľných duší k bl. Alfonze Márii Eppingerovej – našej nedávno blahorečenej zakladateľky.

Začiatkom mája sme na prianie mojej spolupútničky Katky, ktorú som sprevádzala do Lúrd, vložili do modlitby Novény celkom konkrétnu prosbu. Prosba bola viac než naliehavá. Celá rodina bola zasiahnutá koronavírom Covid-19, Katka, manžel, dcéra a najviac jej rodičia. Nasledovala hospitalizácia v červenej zóne, na infekčnom oddelení za prísnych hygienických opatrení. Ich stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Obavy o ich život narastali. Už neboli schopní komunikovať cez telefón. Iba personál oddelenia oznámil, že je to vážne. Nikto  z rodiny ich už nemohol viac navštíviť, potešiť, rozlúčiť sa s nimi.

Novénu za záchranu nesmrteľných duší sme začali ihneď. Bol 1. máj a pokračovali sme deň za dňom v nádeji na uzdravenie. V nedeľu – v posledný deň novény – 9. mája sa Katka ozvala a radostným hlasom veľmi ďakovala za modlitbu, lebo bola presvedčená, že sila príhovoru bl. Alfonzy Márie pomohla. Boli sme presvedčené, že rodičia sú z najhoršieho von, preto ďakuje. Katka však oznámila, že ocka si práve 9. mája Pán povolal do svojho domu. Dodala, že keď sa jeho stav zhoršoval a lekár videl, že nikto z príbuzných ho už nenavštívi, skrsla mu myšlienka, zavolať mu kňaza, aby mu udelil sviatosť pomazania chorých a viatikum na cestu do večnosti. Vieme, že to bolo riskantné po každej stránke. Ale pri dodržaní prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení, kňaz bez váhania prišiel, otca zaopatril a pripravil na poslednú cestu. Po mnohých rokoch. Úžasná milosť.

Katka ďalej pokračovala: To, čo sa udialo, nie je možné vyjadriť, na to niet slov! Boh je mocný, Boh je veľký, Boh je všemohúci! A možno mu iba v srdci ďakovať za nezaslúženú milosť. Ani lekár ani kňaz to neboli povinní urobiť, veď takmer na všetko platili dišpenzy, ale oni konali a to z lásky.

Keď sa pýtame, čomu nás pandémia naučila, tak odpoveď je jednoduchá. Naučila aj hrdinstvu – zdravotníkov, kňazov a ľudí dobrej vôle. Napriek ľudským obmedzeniam.

Boh zariadil veci tak, aby nás presvedčil, že žiť evanjeliovo sa oplatí: „Proste a dostanete, klopte a otvoria vám” aj dvere do večnost